Krvácajúce, opuchnuté či ustupujúce ďasná ľudia často vnímajú ako nepríjemný estetický detail. Parodontitída - pokročilý stupeň zápalu ďasien - je však chronické zápalové ochorenie, ktoré môže postupne ničiť tkanivá a kosť držiacu zuby. Keď sa objavia pohyblivé alebo rozostupujúce sa zuby, ochorenie už môže byť v pokročilom štádiu.
Problém je, že parodontitída často nebolí. Človek tak môže mať zápal ďasien a vôbec o ňom nevedieť. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje závažné ochorenie parodontu viac ako 1 miliardu ľudí na celom svete. A nejde iba o zdravie ústnej dutiny.
KEĎ SA ZÁPAL DOSTANE DO KRVI
Pri parodontitíde sa medzi zubom a ďasnom vytvárajú parodontálne vačky, v ktorých sa hromadia baktérie. Zápal zároveň narúša ochrannú bariéru tkanív. Baktérie a ich produkty sa tak môžu dostať do krvného obehu.
Parodontálne baktérie produkujú množstvo biologicky aktívnych látok. Jednou z nich je napríklad lipopolysacharid (LPS), ktorý je súčasťou bunkovej steny niektorých baktérií a dokáže výrazne aktivovať imunitný systém.
Baktérie však nie sú jediným problémom. Parodontitída vyvoláva v organizme dlhodobú zápalovú reakciu. Zvyšujú sa napríklad hladiny zápalových markerov, ako sú CRP, interleukín-6 či TNF-α. Chronický zápal môže následne nepriaznivo ovplyvňovať endotel - vnútornú výstelku ciev, ktorá je dôležitá pre ich správne fungovanie.
Aj patogény spájané s parodontitídou, napríklad Porphyromonas gingivalis, sa môžu dostať do krvného obehu a ich genetický materiál či samotné baktérie boli nájdené v aterosklerotických plátoch.
ČO TO MÁ SPOLOČNÉ S INFARKTOM?
Mechanizmus, akým baktérie poškodzujú cievny systém, je pomerne agresívny. Urýchľujú premenu imunitných buniek na tzv. penové bunky, ktoré sú základným stavebným kameňom aterosklerotického plátu - teda javu, ktorý ľudia bežne poznajú ako kôrnatenie a upchávanie ciev. Skutočné riziko však nastáva v momente, keď sa mikróby začnú správať deštruktívne.
Baktérie vylučujú enzýmy rozkladajúce bielkoviny, ktoré môžu aterosklerotický plát v stene ciev destabilizovať. Ten sa následne môže odtrhnúť, upchať cievu a spôsobiť náhlu srdcovú príhodu.
Veľké populačné štúdie ukazujú, že ľudia s parodontálnym ochorením majú vyššie kardiovaskulárne riziko. Meta-analýza 32 dlhodobých štúdií zistila približne o 20 % vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení u ľudí s parodontálnym ochorením. Pri závažnejšej parodontitíde bolo riziko približne o 25 % vyššie. Riziko cievnej mozgovej príhody bolo vyššie približne o 24 %.
Kardiovaskulárne zdravie ovplyvňuje množstvo faktorov, od fajčenia a vysokého krvného tlaku cez cholesterol a cukrovku až po obezitu či nedostatok pohybu. Parodontitída však môže byť ďalším rizikovým faktorom.
VPLYV NA MOZOG
Výskum sa čoraz viac venuje aj súvislosti medzi parodontitídou a zdravím mozgu. Pozornosť vedcov vzbudila najmä baktéria Porphyromonas gingivalis.
V štúdii publikovanej v roku 2019 v časopise Science Advances vedci identifikovali túto baktériu a jej toxické enzýmy v mozgovom tkanive pacientov s Alzheimerovou chorobou. Zistenia sú zaujímavé, aj keď neznamenajú, že parodontitída spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Aj tu je potrebný ďalší výskum.
ZDRAVÉ ĎASNÁ SÚ INVESTÍCIA DO CELÉHO TELA
Dobrou správou je, že parodontitíde sa dá do veľkej miery predchádzať a pri včasnom záchyte sa dá účinne liečiť a kontrolovať.
Základom je pravidelné odstraňovanie zubného povlaku, správne čistenie zubov, každodenná medzizubná hygiena, profesionálna dentálna hygiena a pravidelné kontroly u zubára.
Práve medzizubné priestory sú miestom, kam sa klasická zubná kefka nedostane a kde vzniká väčšina zápalov ďasien. Ich každodenné čistenie medzizubnou kefkou nie je iba otázkou zdravého úsmevu. Je súčasťou starostlivosti o zdravie celého organizmu.