Prečítajte si prepis epizódy z podcastu Medzi nami zubami.
Ahojte, vítam vás pri ďalšej časti podcastu Medzi nami zubami, ktorý vám prináša značka Curaprox. Moje meno je Tomáš Olšiak a v Curaprox Slovensko sa venujem marketingovej komunikácii. Mojím dnešným hosťom je dentálna hygienička Zuzka Serafinová. Ahoj, Zuzka.
Ahoj.
So Zuzkou sa budeme rozprávať na veľmi zaujímavú a veľmi aktuálnu tému, a síce, prečo dvom tretinám dospelých ľudí krvácajú ďasná. Takže, Zuzka, verím, že aj ty v rámci skúseností zo svojej praxe potvrdíš, že v súvislosti so zubami je jedným z najčastejších problémov, okrem zubného kazu, aj krvácanie ďasien. Takže, čo toto krvácaniev ďasien vlastne je? Je to choroba alebo je to len nejaký symptóm niečoho iného?
Krvácanie ďasien je vlastne symptóm zápalu, ktorý nás sprevádza, ak je nahromadený zubný povlak na zuboch. Ľudia si častokrát čistia zuby, ale neodstraňujú zubný povlak dostatočne. On sa nám rád ukrýva v miestach, ktoré vynechávame so zubnou kefkou, a to je priestor medzi ďasnom a zubom. My to voláme sulcus alebo žliabok. Môžeme si to predstaviť ako golier, ktorý máme medzi tričkom a naším krkom. A ten maličký priestor, kde sa nám vlastne ukladajú baktérie. A najväčšia skrýša je medzi zubami. A toto miesto je najviac zanedbávané. Preto potom, ak je príliš veľa zubného povlaku nahromadené v jednom mieste, začne sa naše telo, organizmus sťažovať. A nesťažuje sa ani pípaním ani búchaním, ale krvou.
To znamená, že je to ako keby, ak to chápem správne, že zasvietená taká kontrolka ako keby, že je tam nejaký problém, tá krv je len tou kontrolkou, ale nie tým samotným ochorením.
Tá krv je len sprevádzajúci jav, že niečo nie je v poriadku, niečo nás má zmobilizovať. Neznamená, ak mi niekde krváca ďasno, že mi chýba nejaký produkt, nejaká zubná pasta. Krv v danom mieste znamená prebytok špiny, ako keby s nami telo chcelo zatriasť, že haló, zobuď sa, tu presne v tomto mieste ma vyčisti, lebo tu mám problém a ja ho sám nezvládam. Krvácanie ako také telo spúšťa aj z toho dôvodu, že prílišne nahromadený zubný povlak je extrémne toxický, je veľmi kyslý. A zápal je vlastne sprevádzaný tým, že je tam kyslý proces a rozpúšťajú sa nám mäkké a tvrdé tkanivá a moje telo mi chce pomáhať, keď vidí, že ja to nezvládam. A pomáha mi tým, že tam posiela neutrálnu krv. Roky nám to telo vlastne len vysiela signály prostredníctvom krvácania, a keď roky my nezaberieme, tak sa to potom premení, prelomí sa to až do parodontitídy, kedy už je tam naozaj poškodenie trvalých zubných tkanív kosti.
To znamená, to krvou nám telo ako kebyže chce pri tom zápale pomôcť, ale ako tomu telu ešte vieme pomôcť my? To znamená, ako sa zápal ďasien lieči, a zároveň ako sa mu čo najlepšie predchádza?
Predchádza sa jednoznačne čistením. Zdravé ďasno nekrváca. Nemá ako, nemá dôvod krvácať. Tam aj pri nejakom mechanickom poškodení ďasno má dosť veľkú toleranciu voči nášmu správaniu aj voči našej pevnej strave, ak nejakú tvrdú stravu žúvame. Ale ďasno ako také potrebuje byť svetloružové, krásne pritiahnuté ku okoliu toho zuba, nesmie byť opuchnuté, nesmie krvácať a nesmie byť začervenané. To sú symptómy vlastne hlavné tri, ktoré mi hovoria, že niečo nie je v poriadku.
Takže čistiť, čistiť a čistiť. Niekde som čítal, že až 70 percent dospelej populácie trpí či už takou tou rannejšou alebo pokročilejšou formou zápalu ďasien. Ako je teda možné, že niečo, čomu je v podstate tak ľahké predchádzať postihuje toľko ľudí, keď stačí jednoducho tie zuby si poriadne čistiť?
Ľudia o tom nevedia. Oni s tým žijú roky, to je taká trošku záľudnosť celého problému krvácania ďasien, že to je nebolestivý proces. Už keď to naozaj bolí, že ten človek s tým žije celý deň a celú noc a krváca už pri spontánnom žúvaní z bežnej stravy, tak to už je veľmi a dlhé roky zanedbaný proces. Treba akútne vyhľadať vtedy zubného lekára alebo dentálnu hygieničku, ktorá mi pomôže odstrániť tam tú príčinu nahromadenú, naučí ma to a ukáže mi, kde ten problém vzniká najčastejšie a to je medzizubný priestor. Je taká veta, veľmi obrazne povedané, kto si nečistí medzizubný priestor ako keby krvácal na ploche o veľkosti svojej dlane. Dajte si svoju ruku teraz momentálne na hruď a predstavte si, že takáto veľká plocha vám na vašom tele krváca. Určite by prišla sanitka alebo by boli sme minimálne v nejakých novinách, že niečo s tým daným človekom nie je v poriadku. Ale v ústach bežne s tým ľudia žijú, lebo ten daný priestor nevyrušujú. Medzizubný priestor je taký tajuplný, ako nejaká miestnosť, kde všetko celý život len hádžete, odkladáte. Nemáte to v podstate kam dať. Nepoužívate to bežne, ale radšej tie dvere neotvárajte, keď vám príde návšteva. Ak sa to otvorí, tak sa tu vyvalí. Keď tam zavediete tú medzizubnú kefku, tak vlastne tam nastane prudké krvácanie. Mnohí pacienti povedia, že viete ja som aj chcel používať medzizubnú kefku, ale tak mi to silno krvácalo, že som radšej s tým prestal. Ja sa pýtam prečo? Veď, keď krvácaš, telo ti hovorí konečne, že si tu, že mi pomáhaš. A ty zase zavrieš tie dvere a nejdeš tam zase roky. V tom je to nebezpečné, že tí ľudia žijú vo falošnej ilúzii zdravia. Nechytaj mi medzizubný priestor, lebo náhodou zbadáš, že nie som zdravý. Škaredo povedané, že je tam niečo v rozklade až.
To znamená, že keď aj mám zápal ďasien, aby som sa zbavil musím dať odstrániť baktérie v zubnom povlaku, ktoré ho spôsobujú. A teda, keď si začne, čistiť medzizubnou kefkou, možno prvýkrát v živote, tá krv ma teda nemá zastaviť, ale má v tom pokračovať a to krvácanie skôr či neskôr zmizne?
To je otázka pár dní. Najväčšie hojenie prebieha priamo u mňa ako v rámci dentálnej hygieny. Tí pacienti sú častokrát zdesení, keď vidia, aké krvácanie ja im ukazujem. Veď to ste mi vy spôsobili, vy ste mi to tam prepichli. Ale hovorím nie nie, to sú tie tajné komôrky, ktoré ja len otváram a vám ukazujem, že tuto máte čistiť. Mne sa pacient vlastne najrýchlejšie hojí u mňa v kresle. To druhé najviac, kedy on vidí ten zázrak toho hojenia je na druhý deň. Do 24 hodín sa vie pri bežnom, štandardnom zápale zahojiť až 50 percent ochorenia, a potom tých zvyšných 50 percent sa hojí veľmi postupne, ale do 7 až 10 dní by to malo byť zažehnané, ak máte správne nastavené zubné pomôcky a techniku. Mnohí ľudia si kúpia medzizubnú kefku alebo dokonca dentálne hygieničky im dajú medzizubnú kefku a dajú im príliš málo veľkosť na daný medzizubný priestor. A to je zase taká zlá reklama pre danú pomôcku, pre medzizubnú kefku, lebo on ten pacient ju používa. Možno ju používa i správne, ale má veľmi nevhodnú veľkosť. Predstavte si miestnosť, ideálne, keď si predstavíte takú gotickú klenbu, a to je náš medzizubný priestor, má to svoju výšku, šírku, hrúbku. Je to priestor plný pudingu. To je ten povlak plný baktérií. Ja to vysvetľujem, že to je živý organizmus ten povlak, lebo naozaj to žije, len to našim voľným okom nevidíme, a vždy na spodku v tej špine žijú tí mutanti, tí zlí. Oni majú radi tmu, teplo, smrad, omamné látky ich tešia a navrchu tam sú tie dobré baktérie živiace sa cukrom a potrebujúce kyslík. A vy ich potrebujete trošičku zatriasť tým, že im zmeníte podmienky na život. Čiže tým na vrchu vezmem kyslík a tým na spodku ten kyslík dám, čo spôsobí 24-hodinový chaos pre baktérie, ale 24-hodinový priestor pre to ďasno, aby sa mohlo hojiť. Pokiaľ to robíte deň čo deň, že vojdete raz za deň s medzizubnou kefkou dnu a von, stačí. Pohyb treba opakovať v danom medzizubnom priestore. Tak vlastne vy tak zmeníte podmienky tým jedným pohybom, so správne zvolenou medzizubnou kefkou, že to ďasienko má krásne čas sa hojiť a povlak sa vytvorí v agresívnej vrstve až o 24 hodín. Takže netreba to tam opakovane vyrušovať ten proces hojenia, až zajtra.
Ale teda chápem to správne tú súvislosť, že v podstate je tam ako keby taká nepriama úmera, že preto toľko veľa ľudí trpí zápalom ďasien, lebo stále tak málo ľudí si pravidelne čistí medzizubnou kefkou, áno?
Áno, môžem povedať z vlastnej praxe, že hoci to vedia, všetci to majú, skôr to nosia ako kľúčenku na krku zavesené, ale málokto to používa. Lebo zavádzanie medzizubnej kefky prvýkrát do zapáleného medzizubného priestoru je veľmi nepríjemný pocit. Je to ako keď máte dlhodobo zapichnutú triesku v prste. Máte dve možnosti. Alebo si kúpite antibiotický krém a budete to natierať, aby ten opuch okolo tej triesky sa eliminoval, alebo proste tú triesku napriek tomu, že je to bolestivé vytiahnete von. Odstránite tú príčinu. A to je vlastne čistenie medzizubnou kefkou. Vydržte to, veľmi vám prajem vydržte to. Vojsť tam raz za deň, dnu a von. Pre takých veľmi málo odvážnych ľudí odporúčam ísť len napríkald tri, štyri priestory. A zajtra si dajú o jeden priestor viac. A takou usilovnosťou a trpezlivosťou vieme vlastne dosiahnuť to, že o mesiac už bude čistiť všetky medzizubné priestory, je zdravý.
Môžeme to teda uzavrieť tak, že pri prevencii zápalu ďasien sa teda neobídeme bez medzizubnej kefky. Ale čo sa týka liečby, neobídeme sa náhodou bez nej? Pretože človek, keď si v podstate hocijaký reklamný blok v televízii zapne, tak má pocit, že na krvácajúce ďasná potrebuje zubnú pastu, ústne vody. Niektorí dokonca komunikujú, niektorí výrobcovia, aj sonické kefky, že čistia medzizubné priestory. Takže je to len nejaký marketing, alebo reálne my zápal ďasien vylieči napríklad ústna voda alebo zubná pasta.
Ono to potlačí ten sprevádzajúci symptóm. To krvácanie mi vie tá zubná pasta niektorá potlačiť, ak má tie obsahujúce látky, že vedia stiahnuť tu cievu, aby nekrvácala. To isté vedia urobiť ústne vody. Ale stále si tak predstavte, že máte niekde blato na topánke a vy to blato natriete krémom, alebo to olejete nejakou vodou. To neni odstránenie blata z topánky, vy musíte zobrať topánku a kvalitne ju vyčistiť, odstráňte to blato. A potom, keď už je tá topánka čistá, môžeme diskutovať, treba nám ešte túto banku ošetriť nejakým krémom? Ak áno, ošetrite to, ale robte to na čistý povrch. Preto, najskôr medzizubná kefka, vyčistite si medzizubné priestory, tie tajné komôrky. Vyčistite si zuby, ideálne bez pasty na sucho, aby ste sa vedeli orientovať, čo je drsné, čo je hladké, lebo, čo je drsné je špinavé a čo je hladké je čisté. A keď ešte máte potrebu voňať sviežim dychom po mentole, tak až po čistení si ich ošetrím nejakou ústnou vodou, zubnou pastou. Ale už nie je nutné. To už je len taký váš nadštandard.
A teraz z hľadiska mechanického čistenia, platí, že konkurenciou pre medzizubnú kefku nie je teda ani sonická kefka ani špáradlo ani zubná niť? To je asi tiež dôležité.
Ku sonickej kefke len toľko, ona nenahrádza medzizubnú hygienu absolútne v ničom. Ona je veľmi dobrá na plochy. A čiastočne nám vie vyčistiť sonická kefka, tými vibráciami ako keby, tie vstupy, to foyer [foajé] do toho medzizubného priestoru. Ale ten samotný medzizubný priestor ostáva absolútne nedotknutý aj pri používaní sonickej kefky. Čo sa týka dentálnej nite, to je taký americký výmysel z minulého storočia, veľmi dobrý, bolo to lepšie ako nič. Ale znova, zatvorte si oči, predstavte si hrniec plný pudingu a skúste akoukoľvek niťou vyčistiť ten puding z toho hrnca. Puding budete mať nakrájaný sprava zľava, ale ostane tam. Efektívne vyčistenie, odstránenie, rozrušenie toho povlaku urobíte nejakým vláknom a na to je ideálna medzizubná kefka. Medzizubná kefka, v tej svojej dokonalosti ako je vymyslená, má na drôtiku, špirálovite stočenom, má rôzne dĺžky štetín, záleží akú veľkosť si zvolíte, alebo vám vymeria váš odborník. A vlastne vy to tam zavediete a ona ako taký otvorený dáždnik vojde dovnútra, pri tých zadných zuboch sa vedia tie štetinky ako kedy roztiahnuť, rozrušia ten povlak, pustíte tam vzduch. Časť toho povlaku vy ako keby naložíte na tú medzizubnú kefku. Určite nie 100 percent. Ale má vtedy ten priestor sa čas regenerovať sa. A špáradlo slúžil len na vytlačenie zvyškov stravy z medzizubného priestoru.
Aký by si dala taký úplne polopatistický návod človeku, ktorý nikdy v živote medzizubnú kefku nepoužil a možno aj na základe toho, že nás teraz počúva, sa rozhodne, že to teda skúsi, na základe tvojich skvelých rád. Tak čo má vlastne urobiť? Má ísť do lekárne sa poradiť, ako si vybrať veľkosť, alebo ísť za svojím zubným lekárom, dentálnou hygieničkou. Alebo ako má vedieť, aký typ medzizubnej kefky, akú veľkosť a podobne?
No, takto na diaľku je to veľmi ťažko, pretože častokrát tí ľudia mi povedia, viete ja to tam neviem zaviesť a majú pravdu. Oni to tam nemôžu vedieť zaviesť, lebo to majú plné zubného kameňa. A pokiaľ im to nejaký odborník neodstráni, tak sa môžu snažiť akokoľvek silno a dlho, nepodarí sa im to, lebo majú vlastne ako keby zaplnený pevnou, veľmi tvrdou hmotou ten medzizubný priestor.
To bude ako keby zadrhávať, keď sa to tam bude človek snažiť...
No niekde sa to ani nedá vôbec dať, dá sa tomu tak podobrať pod ten zubný kameň, ale to pre nich veľmi bolestivé, také nepríjemné. Bolo by dobré proste skontrolovať, či nie je prítomný medzizubný kameň a na ten sa dosť často zabúda. Ale taká základná rada je buďte smelí, zoberte si medzizubnú kefku, nezačínajte s veľmi veľkými veľkosti, aby vás to neodradilo. Kľudne začnite s niečím malým, vezmite si ju pekne medzi prsty, medzi palec a ukazovák, nepozerajte sa do zrkadla. Mnohí nesúhlasia s týmto mojím názorom, ale slepci majú najčistejšie zuby, lebo sa vedia lepšie orientovať v priestore. Sadnite si pohodlne na gauč, zoberte si medzizubnú kefku a pri zatvorených očiach si jemne snažte nájsť pomocou aj vášho jazyka ten niektorý medzizubný priestor. Začnite niekde vpravo dole, ak ste praváci, ľaváci vľavo dole, tam je to vám ľahšie, a zavediete tú medzizubnú kefku jemnunko. Ako by ste sa šli pri spodných zuboch pichnúť do ďasna, ale nepichnite sa, len jemne nasmerujte do ďasna, narovnajte tú medzizubnú kefku. A ako do masla vám to prejde na druhú stranu. Vytiahnem, a neľakajte sa prítomnej krvi. Zajtra to zopakujte, kľudne s tou malou medzizubnou kefkou, a bude sa vám zdať príliš voľná. A to už je pre vás signál, ooo, môžeš to zväčšiť. Tak si kúpite o stupeň väčšiu. A to je to čaro, že vy sa postupne snažíte zväčšiť, ale pozor, cieľ nie je zaviesť všade najväčšie veľkosti medzizubných kefiek. Aj s tým som sa stretla, že pacient taký pyšný prišiel, všade mám zelenú. No to neni cieľ. Musí to pekne vojsť a nesmiete cítiť drôt. Akonáhle vám v medzinárodnom priestore pri zavedení medzizubnej kefky drie drôt o povrch zuba, máte príliš veľkú veľkosť. Musíte sa vrátiť, spiatočka. Ideme o stupeň na menšiu veľkosť. A ešte jedna rada, ktorú nikto si neuvedomuje. Keď čistíte zadné zuby s medzizubnou kefkou, neotvárajte ústa. Nesnažte sa pozerať do zrkadla. Stisnite zuby, uvoľní sa vám líce, čím bude s vami viac spolupracovať to dané líce a vy to zavediete oveľa ľahšie do tých zadných úsekov. A ostatné triky už je lepšie učiť osobne.
A na záver, myslím si, že je super spomenúť ešte jednu otázku, pretože určite nás počúvajú aj maminy alebo budúce maminy. Bavíme sa celý čas o tom, aké dôležité je používať medzizubné kefky. Ale otázka je, odkedy je to dôležité. Pri deťoch, kedy vlastne začať s čistením medzizubných priestorov.
Medzizubný priestor musíme začať čistiť vtedy, keď vznikne. A to je odpoveď, ktorá nikomu nepomohla. Medzizubný priestor vzniká, keď už sa nám dostanú zuby do úst, čiže aj v mliečnom chrupe a vytvoria taký bod kontaktu a pod ním je priestor, ktorý treba čistiť. A to daná mamka nevie zistiť vždy priamo na mieste. Neodporúčam zavádzať medzizubnú kefku mame u svojho dieťaťa, ktorá ju sama nepoužíva. Ak nemá tá mama rutinu s vlastnou medzizubnou hygienou, tak vôbec by nemala čistiť medzizubne s medzizubnou kefkou ani svojmu dieťaťu. Lebo proste mama, ktorá nemá vodičák na auto nenaučí šoférovať svoje dieťa. Takže na to potrebujeme niekoho, kto je v tom dobrý, zbehlý a robí to automaticky. Ale ak je to šikovná mama, ktorá používa medzizubnú kefku, tak veselo aj u malých detí, aj keď sú tam trošku jemné medzierky medzi zubami, čiže to je priestor, kde sú medzierky a zuby sa nedotýkajú, tam medzizubnú kefku netreba, ale zavádza to tam tá mamka pri čistení, aby dieťa vedelo, že samotná zubná kefka nestačí. Keď dieťatko má dva a pol roka až tri roky a už máme vzadu stoličky, štvorky, päťky, ktoré sú veľmi často v kontakte, tam už je medzizubná kefka nevyhnutná. Tak vtedy, dobre by bolo, aby vás to naučila nejaká dentálna hygienička, ktorá to vie robiť, ukázať vám, ale čistiť medzizubný priestor u detí je veľmi veľmi potrebné. A je oveľa príjemnejšie tam vojsť medzizubnou kefkou každý deň raz, ako keď tam ide lekár a musí tam spraviť výplň. A už je to naozaj proces pre to dieťa veľmi neprirodzený. Mnohé mamy sa sťažujú, viete on si nechce dať čistiť, nie že s medzizubnou kefkou, ani s normálnou kefkou. Ja sa pýtam, a čsať sa chce dať, no nechce. A prečo ho češete? Nočesať sa musí, sprchovať sa musí, prebaľovať sa musí a rovnako sa musí čistiť zuby. A v tom vyššom veku treba proste čistiť jej medzizubný priestor.
Pritom strapaté vlasy sú asi menšou hrozbou ako špinavé zuby.
Bez debaty. Tam je skôr problém ten u detí, že kým nás dospelákov už nastaví dentálna hygienička na danú veľkosť medzizubnej kefky. Nám sa to s minimálnymi odchýlkami už nijako veľmi nemení za váš život. Treba to premeriavať aspoň raz za rok, aby to niekto skontroloval. Ale dieťa, tým, že rastie, zväčšujú sa, zmenšujú sa medzizubné priestory. Mení sa mliečny chrup na trvalý. Postupne rastú tie trvalé zuby, lebo je to proces na niekoľko rokov. Každé tri mesiace je situácia absolútne iná, takže tam neexistuje rada na diaľku, že ktorú medzizubnú kefku potrebuje to vaše dieťa kam. To treba proste zistiť v daný moment v daných ústach, na ktorej strane, medzi ktorými dvomi zubami, ale treba čistiť medzizubne aj u detí, áno.
Ďakujeme, Zuzka, za parádne rozprávania a určite veľmi prínosné a užitočné informácie. Ja musím na Zuzku nabonzovať, že nebola úplne presvedčená o tom, či je vhodným hosťom do nášho podcastu. Ja som, samozrejme, vedel, že je na to úplne stvorená a som si istý, že poslucháči so mnou budú súhlasiť, že sa to dnešným dielom aj potvrdilo. Zuzka, ešte raz ti ďakujeme veľmi pekne, že si tu s nami dnes bola.
Ja ďakujem za pozvanie.
Ďakujem aj vám, milí poslucháči, že ste si nás zapli, prípadne opäť zapli. Takým ďakujem, samozrejme, ešte viac. Ak vás to dnes s nami bavilo, tak ďalšie diely podcastu Medzi nami zubami nájdete, samozrejme, vo svojich podcastových aplikáciách, na Spotify, iTunes aj Google podcastoch. Teším sa na vás už pri ďalších dieloch. Ahojte.
Ahoj.