Prečítajte si prepis epizódy z podcastu Medzi nami zubami.
Tomáš Olšiak: Ahojte, vítam vás pri podcaste Medzi nami zubami, ktorý vám prináša značka Curaprox. Rozprávame sa v ňom, ako sa starať o zuby tak, aby ste si ich udržiavali zdravé po celý život. Som Tomáš Olšiak a v Curaprox Slovensko sa venujem marketingovej komunikácii. Mojím dnešným hosťom je pán doktor Pavol Andel, zubný lekár špecializujúci sa na ortodonciu. Vítame ťa Pali.
MUDr. Pavol Andel: Ahojte.
S Palim sa dnes budeme rozprávať na veľmi zaujímavú tému a tou sú mýty v starostlivosti o zuby. Takže, Pali, kým prejdeme k niečomu konkrétnemu, tak kľudne môžeš to odpáliť tým, že za seba povieš mýtus, ktorý možno ty vnímaš ako taký najvýraznejší alebo taký najväčší.
Tak ja mám najradšej takú tú vetu, že "Ja som zdedil zlé zuby" alebo "V našej rodine sa dedia zlé zuby". Mne je to také vtipné, pretože trebárs Paris Hilton zdedila hotely.
Niekto zdedí barák, niekto zdedí pozemky no a niekto tak príde na to dedičské konanie a povedia "no tak ti zostal zubný kaz". Tak povie, no tak dobre, keď nič iného nemáme, tak vezmem aj ten zubný kaz, a tá dedičnosť je naozaj veľmi zavádzajúca.
Pretože my sa radi vyhovárame na to, že za niečo nemôžeme že sme nezdedili bunky na učenie sa jazykov, zdedili sme nejakú kazivosť zubov, zdedili sme tendenciu k priberaniu. A máme strašne veľa takých výhovoriek, kedy nám vlastne tá dedičnosť pomáha.
Nezriedka je to len naozaj taká barlička, že ja za to nemôžem. Môže za to niekto druhý. A tá dedičnosť v zásade má najbližšie, alebo najlepšie vysvetlenie tej dedičnosti je v tom, že aká matka, taká Katka. My dedíme návyky. Ak majú rodičia zlé zuby, tak pravdepodobne ich nemajú zlé preto, lebo ich zdedili, ale zdedili návyky umývania zubov od svojich rodičov.
No a tieto návyky, také aké majú, tak odovzdávajú svojim deťom, takže je pravdepodobné, že ak som si ja nevedel dobre umývať zuby, zuby sa mi pokazili.
Rovnakým spôsobom vediem k tomu svoje deti, tak pravdepodobne aj deti budú mať zuby v podobnom stave ako ja. Takže tá dedičnosť je za mňa taká veľmi 'tricky', že keď chcem, tak ju viem použiť na vysvetlenie svojho problému, ale keď chcem, tak ju viem veľmi jednoducho vyvrátiť. Jednoducho povedané, deti nemusia mať v rovnakom stave zuby ako rodičia, ak sa zmení prístup k starostlivosti o zuby.
Prvým mýtom, ktorému sa budeme venovať je, keď to tak zjednodušene poviem, zdravé zuby môžem mať aj bez toho, že by som si to musel odmakať ja sám. Hlavne z niektorých reklám človek nadobúda pocit, že keď si kúpi tú správnu kefku, tú správnu ústnu vodu, tak to tá pomôcka urobí zaňho, ale asi to tak úplne nie je.
Tak my to nemáme len pri zuboch a pri ústnom zdraví, ale my by sme boli strašne radi, keby za nás častokrát robili nejaké stroje veci. Napríklad robotický vysávač, v noci, keď spíme, alebo keď sme v práci, tak odíde zo zástrčky, a proste poupratuje za nás dlážku.
Bolo by úplne perfektné, keby ste vedeli prepnúť nočnú funkciu, že vám vlezie do úst a to tam nejak povysával, alebo poupratuje. A my vlastne ako keby chceme veci zadarmo. Ja k tomu rád používam také slovné spojenie, že to ako keby 'Obchod so šťastím', že naraz nám niekto niečo dá a veľmi pekným príkladom sú napríklad tabletky na chudnutie.
Môžete sa akokoľvek stravovať, nemusíte cvičiť, ale dáte si tabletku na chudnutie a máte postavu snov alebo naraz sa cítite ako Neo v Matrixe, že máte pred sebou dve možnosti. Jedna je tá, že proste dostanete zadarmo krásnu postavu, dostanete zdravý úsmev a tak ďalej.
A tá druhá možnosť, tá reálna možnosť je tá, že si to musíme odmakať. To znamená, ak chceme mať zdravé zuby, tak naozaj musíme ich mechanicky čistiť. A ak chceme mať dobrú postavu, musíme cvičiť. Ak chceme vedieť cudzí jazyk, musíme sa ho učiť.
Proste tá ťažšia cesta vedie jednoznačne k úspechu. Len je nepohodlná.
Ďalším mýtom, ktorý si možno pamätáme skôr zo starších čias je, a možno nám povieš, že stále tomu mnoho ľudí verí aj dnes, že iba tvrdá zubná kefka vyčistí zuby dobre.
Tvrdá kefka bola kedysi bežnou súčasťou kúpeľní, obchodov, a v zásade sme ani veľmi nemali na výber, pretože všetky kefky boli tvrdé. Niektoré viac, niektoré menej, ale všetky boli tvrdé. Postupne ten trend z hľadiska čistenia zubov vedie k tomu, že zuby majú byť nielen čisté, ale treba ich umývať šetrne. Prečo šetrne? No, keď si zase predstavíme, že denne si umývame zuby povedzme, teraz použijem takú tú nie dobrú schému, ale k tomu sa dostaneme - trikrát denne tri minúty.
Tak, keď si predstavíte že 9 minút triete o seba dve plochy, tak čím je tá kefka tvrdšia, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že tá sklovina a tie ďasná nejako utrpia. Takže tí ľudia, ktorí si naozaj čistili zuby poctivo, tak veľmi často mali zodraté krčky a poškodené ďasná.
Ja tomu tak hovorievam občas, že citlivé krčky si treba vydrieť. Že treba to odmakať. No a práve na tých dobrých čističoch tí výrobcovia pochopili, že tá kefka nesmie byť tvrdá, ale musí byť šetrná voči sklovine a voči ďasnám.
No dobre, ale to si v podstate, ako keby povedal, že kefka má byť mäkká preto, aby nám neškodila, ale z hľadiska účinnosti čistenia vyčistí teda aj mäkká kefka tie zuby dobre?
Je taká veľmi pekná pomôcka, ktorú si môže každý z vás vyskúšať. A to je vlastne, to že zoberiete si svoju zubnú kefku a namočíte si ju len do vody. To znamená nepoužijete žiadnu zubnú pastu. Chytíte si ju medzi prsty ako sláčik. To znamená, že držíte naozaj tú rukoväť tej kefky len v prstoch. Priloží ste si ju na predné zuby, lebo tam sa to najlepšie kontroluje, a urobíte 15 - 20 krúživých pohybov. No a potom si prejdite jazykom po tých zuboch. A naraz zistíte, že tie zuby sú krásne hladké.
Bez toho že by ste použili tlak. A tam máte odpoveď. Zubný povlak je mäkká lepivá štruktúrovaná hmota. Ona nepotrebuje, na to aby ste očistili ten povrch nejakú silu alebo enormný tlak.
Takže netreba si to predstavovať, ako keď po nedeľnom obede drhneme prihorenú panvicu.
Tak môžeme si to tak predstaviť. Dokonca v minulosti sa používali na veľmi znečistené zuby, boli také domáce recepty, že sóda bikarbóna. Dokonca niektorí odporúčali, že popol.
A môžete to robiť, len sklovina sa vám bude stenšovať, pretože tá abrazivita pri tom vysokom tlaku, a prípadne nejakých abrazívnych látkach je vysoká. No a tak za chvíľku sa o tú sklovinu pripravíte a je pravdepodobné, že život budete musieť dožiť so štátnymi zubami a nie s tými svojimi.
Automatickou súčasťou ústnej hygieny, okrem kefky, asi sa zhodneme je aj zubná pasta. A so zubnou pastou sa tiež spája jeden taký zaujímavý mýtus z deväťdesiatych rokov, keď prišla éra rôznych fejkových napodobenín známych značiek. Koloval taký vtip, že čím viac pásikov, tým viac Adidas. A troška pri zubnej paste mám pocit, že niektorí ľudia to vnímajú spôsobom, že čím viac zubná pasta pení, tým lepšie čistí. Takže čo si o tom myslíš ty?
Tak možno také jednoduché pre laikov je vlastne predstaviť si vôbec to, že čo v našom okolí spôsobuje penenie. A už nám tak ako úplne ľahko tam linkne nejaká chémia, pretože vieme, že čistá voda napríklad peny.
No a, akonáhle niečo pridávam do pomôcok alebo do látok, ktoré používam pri kontakte so svojimi sliznicami so svojím telom, tak by ma malo automaticky napadnúť, že sú pre mňa bezpečné, do akej miery škodia, do akej miery neškodia. Takže to penenie vytvára taký príjemný pocit čistoty. Proste, keď je niekde pena - my sme tak mali na vojne, že čo je mokré, to je čisté - to znamená, keď sa blížila kontrola, tak sme vyliali vedro s vodou na zem a už to hneď vyzeralo úplne inak, ako keď to potom za pár minút vyschlo.
No, a keď máme plnú pusu peny, tak my si veľmi často neuvedomíme, že my sme napríklad mohli tú penu vytvoriť na polovičke zubov a druhá polovička ešte vôbec neni čistá. Ale keď je už plná pusa peny, tak je to signál k tomu, že áno, že už proste som tú hygienu urobil dokonale. A tá pena je ako keby taký naozaj signalizátor toho, že ako dobre mám zuby umyté.
Taká veľmi triviálna otázka: Čo to vlastne v tých pastách pení? Tá samotná pena, alebo tá látka, ktorá spôsobuje penenie má ešte aj nejaký medicínsky prínos z hľadiska ochrany pred napríklad zubnými kazmi, alebo je tam len preto penenie samotné?
Tak, keby sme sa na to pozreli po chemickej stránke, tak tá pena má vlastne takú funkciu, že takzvane znižuje povrchové napätie. A sú to tzv. povrchovo aktívne látky, to sú rozpúšťadlá veľmi často. Zoberte si zase jednoducho, keď používame jar v kuchyni, tak keď idete umývať riady a máte čerstvo nakrémované ruky, tak naraz každá kvapka vody je to kvapka na koži.
Alebo, keď ste natretí opaľovacím krémom a idete do vody a niekto vás oprská, tak tá voda vytvára také nádherné guličky. Ale akonáhle začnete umývať riady, ponoríte ruky do jarovej vody, tak naraz zistíte, že tento efekt sa stráca a tie kvapky sa začínajú ako keby roztekať.
To znamená, že aj jar znižuje povrchové napätie a aj jar pení napríklad. No a výrobcovia to tam dávajú vlastne preto, aby sa tie látky ktoré oni považujú za dôležité v paste ako keby rovnomerne roztiahli po celom povrchu zubov. A pritom ono to vôbec nie je potrebné. A hlavne väčšina penidiel je chemického zloženia, alebo sú to teda látky, ktoré nie sú priaznivé pre naše telo. Mnohé z nich sa dokonca vstrebávajú, ukladajú sa v našom tele a môžu zanechávať z dlhodobého hľadiska aj nejaké nežiaduce účinky.
Sú nejaké rôzne druhy penidiel aj viac chemické, viac prírodné, alebo existuje nejaké menšie zlo v tomto?
Áno, toto zloženie je dosť rozdielne. V minulosti sa vlastne najviac využívala, ako to penidlo, tá látka Sodium Lauryl Sulfát. Dodnes ju nájdete v mnohých pastách. Málokto vie, že je to látka, ktorá je síce výťažkom z kokosových orechov, ale takisto ako aj ropa sa môže tváriť ako prírodná látka, tak nie je pre naše telo úplne priaznivá.
Bola v zásade vyvinutá práve do autoumývačiek v Spojených štátoch, no ako plnidlo sa rozšírila. Dnes ho máte bežne v šampónoch, v telových šampónoch, aj teda šampón na vlasy. A je to látka, ktorá okrem toho, že znižuje povrchové napätie, tak spôsobuje vysušovanie pokožky a slizníc.
Ono je to pekne vidno vlastne na šampónoch proti lupinám, že veľa ľudí sa pýta, že a čo je to v tom šampóne proti lupinám za zázračnú látku? Teda nie je tam nič zázračné, len tam nie je ten Sodium Lauryl Sulfát, pretože lupiny nie sú nič iné ako vysušená pokožka.
Keď si predstavíme, že koža má tak 10-krát väčšiu odolnosť voči prepúšťaniu alebo priechodu rôznych látok ako sliznica, tak si viem predstaviť, že keď to používame denne v paste, že aké škody to môže zanechať práve na slizniciach.
Dobre, ale keď si to tak predstavím sedliackym rozumom, tak samozrejme, hlava je jedna vec, ale sliznica - vnútro úst je niečo ako kebyže konštantne vlhké, tak aký reálne dopad dlhodobý na niečom konkrétnom, ak vieš povedať, vie mať Sodium Lauryl Sulfát?
Tak Sodium Lauryl Sulfát už je dávno dokázané, že látka ktorá má tzv. kumulatívny charakter, to znamená rokmi sa nám v tele ukladá, dokonca už v minulosti sa snažili ľudia poukázať na možný kancerogénny účinok.
To znamená, že môže byť spoluvyvolávateľom onkologických ochorení, čo samozrejme žiadna farmaceutická loby nedovolí, pretože keby ste sa dneska pozreli vo svojej kúpeľni na výrobky, ktoré Sodium Lauryl Sulfát obsahujú a chceli by ste ich hodiť do koša, tak naraz zistíte, že musíte vymeniť väčšiu časť vecí v kúpeľni a mohlo by to byť likvidačné pre mnohé firmy.
Takže je dobre zvážiť, že aký druh penidla vlastne v tej paste si zvolíme. Sodium Lauryl Sulfát určite, ja by som bol rád, keby dokonca legislatíva možno časom pripustila, že by sa do výrobkov vôbec nemusel pridávať.
Dokonca v detských výrobkoch je zakázaný. A to je tiež taký pekný príklad, pretože keď hľadáte nejakú kozmetiku, nejaký krém alebo šampón, alebo niečo, tak ak by ste kupovali výrobky, ktoré sú určené pre deti, tak pravdepodobne neprehlúpite, lebo tam sú tie normy oveľa prísnejšie. Takže to je taká možnosť skrátka ako sa dostať niekedy ku kvalitnejším výrobkom.
Keď sme pri skratkách, tak niektorí celkom skratkovite vnímajú aj dobu čistenia zubov. Taký trošku sprofanovaný údaj dlhodobo historicky je, že zuby si mám čistiť tri minúty. Je to tak akurát? Je to málo? Veľa?
Ono záleží od toho, že akú máš jemnú motoriku, ako si šikovný. Lebo ak by som povedal napríklad klavírnemu virtuózovi, že má si umývať zuby tri minúty, tak pravdepodobne dosiahne veľmi pekne vyčistených zubov. Ten efekt bude super. Ak si tri minúty bude umývať niekto, kto nemá tú jemnú motoriku tak dobrú alebo tak zdatnú, tak sa môže stať že to zďaleka nestačí.
A ono vôbec tento trend nejak časom určiť, kedy sú zuby čisté tak je úplne zavádzajúci. Napríklad si predstav, že nejaký človek má už len jeden posledný zub, tak ho zbytočne bude mydliť tri minúty, to umyje oveľa rýchlejšie. Zase naopak, niekto kto má tých zubov vlastne plné ústa, že mu žiadny nechýba, tak ten čas bude oveľa dlhší. Ak napríklad má niekto rovné zuby, tak zase sa mu umývajú možno jednoduchšie ako niekomu, kto tie zuby nemá až tak pravidelne usporiadané. Takže tých faktorov je veľmi veľa a merať to hodinami je úplne nesprávne.
Takže nie si fanúšik rôznych presýpacích hodín, časovačov na kefkách a podobne?
Ja si myslím, že to dokáže veľmi ovplyvniť negatívne práve tú dobu čistenia, lebo ono dokonca sa niekedy stane, že ak nemáte v rukách hodinky, tak si niekedy dokážete zuby čistiť aj dlhšie, že dokonca vám to skráti čas čistenia. To sú hlavne tie časovače v tých elektrických kefkách. Že ja by som si ešte zuby možno chvíľku umýval, ale naraz výrobca mojej kefky už vie, že majú čisté, a že už treba skončiť.
Takže z tohto pohľadu je to nebezpečné, zase na druhej strane viem si niekedy predstaviť, že ak napríklad rodič sa snaží dieťa kontrolovať a má pocit ten čas umývania zubov je veľmi krátky, takže mu naopak sa snaží ten čas predĺžiť tým, že mu nastaví nejaké hodinky.
Treba to naozaj, že s rozumom. Nedá sa povedať, že hodinky by vedeli zhodnotiť to, ako mám už zuby čisté, a či už treba skončiť.
A možno sa v tom už trošku príliš špŕtam, ale môže to nejako súvisieť aj s tým, že ako často si ich umývame? Napríklad, že dvaja ľudia, z ktorých jeden si umýva zuby tri-štyrikrát denne, druhý napríklad, že jeden-dvakrát, tak ten čo si ich umýva častejšie stačia mu kratšie čistenie? Alebo to s tým vôbec nesúvisí? A rovnako, to môžeš povedať aj ako často je vlastne potrebné si zuby umývať z hľadiska toho medicínskeho pozadia a vývoja zubného kazu a tak ďalej.
Tak, otvorili sme veľmi širokú tému a to je preto, lebo zdravie zubov, aby sme sa nerozprávali len o umývaní, ale súvisí aj s tým čo jeme. Keď nebudeme rozpytvývať veľmi jedlo a dohodneme sa, že poďme porovnať dvoch ľudí, ktorí jedia zdravo. To znamená majú vyváženú a nejakú pestrú stravu. Tak, ak by som si umýval zuby aj viackrát za deň, a neurobím to ale nikdy poriadne, že to vždy len tak nejako proste prebehnem, tak môžem mať v oveľa horšom stave zuby, ako ten kto si ich umyje raz denne poriadne. Čo to znamená?
Mnoho ľudí ako keby nevníma to, že tie plôžky, ktoré sa čistia nie sú len tie žuvacie, nie sú len tie, ktorými sa smejeme a nie sú len tie od jazyka. Ale, že zub má ďalšie dve plôžky, a to sú tie, s ktorými susedí so susednými zubami. To znamená, že ak by som si raz denne pri dobrej alebo vyváženej strave umyl zuby poriadne, tak nemám ani zubný kaz a nemám ani zápaly ďasien. To úplne stačí, pretože zubný povlak, na to aby narástol do tej hrúbky, kedy by mi mohol škodiť, tak potrebuje aspoň tých 24 hodín.
Samozrejme, že pokiaľ ja zmením životosprávu, to znamená začnem piť nejak veľa sladených nápojov, energetických nápojov, začal by som jesť veľa sladkostí, u detí veľmi často také tie kyslé dažďovky a podobné veci, tie gumové cukríky, proste naozaj to, čo je pre zuby veľmi škodlivé, tak sa môže stať, že jedenkrát do dňa to nebude stačiť, pretože toto sú všetko potraviny, ktoré vedú k rýchlejšiemu nárastu zubného povlaku. Ale tak to hovorím, to stravovanie alebo to čo jeme, a to ako si zuby umývame, veľmi súvisí s tým, v akom stave trie zuby v konečnom dôsledku sú.
Mýtus číslo päť. K zubnému lekárovi idem až vtedy, keď ma bolia zuby. Ja už asi aj tuším, čo si o tomto mýte myslíš. Ale povedz našim poslucháčom.
Tak ono žiaľ to nie je ani tak mýtus, ako je to realita. To znamená, že mnoho ľudí naozaj prichádza do ambulancie až vtedy, keď je už v zásade neskoro. A tu by bolo dobré vlastne si povedať, že prečo by som mal chodievať na zubné prehliadky pravidelne. Ak je zubná prehliadka urobená správne, to znamená, že lekár naozaj pacienta vyšetrí a zhodnotí ten stav, tak je oveľa jednoduchšie opravovať škody, ktoré sú ešte malé, sú v zárodkoch. Ako čakať na to, kým tie zubné kazy, prípadne tie zápaly, sú už pomerne rozvinuté.
Nevýhodou zubného kazu je to, že keď už sa raz zub pokazí, to znamená vznikne poškodenie tých tvrdých tkanív, tak sa nevie vyliečiť samo. To nie, že niekto povie, že 'a ja som chrípku prechodil' alebo niečo podobného, tak pri zubnom kaze to naozaj nejde. Akonáhle dôjde k poškodeniu tvrdých zubných tkanív, tam už treba odborný zásah. A keď sa neurobí, tak vlastne to ochorenie progreduje, narastá.
No a čím skôr teda prídem, tak tým je to v zásade pre mňa lepšie, pretože je to menej bolestné, je to lacnejšie. To nemá nevýhodu v zásade.
Hlavne možno je to lacnejšie. Dnes ľudia, mám pocit, že viac na tie peniaze počúvajú ako na zdravie, takže vie tam byť relevantný rozdiel ako kebyže v cene toho ošetrenia, áno? Keď prídem z nejakým problém v zárodku.
No rozdiel sa ráta naozaj niekedy v násobkoch. To znamená, že pacienti ktorí trebárs 2-3 roky nie sú u lekára, tak ten problém, ktorý sa dal riešiť na začiatku, a to rádovo v desiatkach eur, tak sa rieši rádovo v stovkách eur. A to je už naozaj pomerne veľký zásah do peňaženky.
Tak myslím, že teraz sme motivovali veľa ľudí na preventívky pravidelné. Ale ešte ma zaujíma, je hlavným dôvodom zanedbávanie návštev zubného lekára súčasná uponáhľaná doba? Alebo je to starý dobrý strach zo zubára?
Ja si myslím, že je to kombinácia. Alebo, čo sa týka tej prvej časti, to je tá úplná uponáhľaná doba. Je to tak, že mne niekedy pacienti povedia 'ale pán doktor, ja som tu minulý rok určite bol, dobre sa pozrite do karty'. A pozerám do karty a vidím, že proste som ho už naozaj 3-4 roky nevidel, že tá nová Einsteinova teória relativity je v tomto prípade ako keby veľmi príkazná, že naozaj ten čas beží každému inak. A práve preto je dobré mať o každej prehliadke záznam.
Čo sa týka strachu, tak ja súhlasím s tým, že mnoho ľudí odkladá návštevu zubného lekára práve kvôli tomu, že sa bojí. A je to preto, že naozaj mnohí pacienti zažili niekedy v ambulancii na vlastnej koži príbeh, ktorý keby Tarantino chcel pokračovať vo filmovej produkcii, tak si myslím, že toto by sa celkom dalo uchopiť. Takže bohužiaľ, ten strach veľmi často tých ľudí odrádza, ale neuvedomujú si, že proste ten deň príde. To znamená, že aj keď sa bojím toho, čo sa tam deje, takže neviem, že neísť k tomu zubnému lekárovi, ale ono to príde.
No a práve preto je niekedy dobré, to je taká pomôcka možno pre všetkých, čo sa veľmi boja, dohodnúť si na návšteve s lekárom, že prídem na návštevu a na tú návštevu pán doktor sa chcem len porozprávať. To znamená, zhodnotťe mi to, čo tam mám, vysvetlite mi, prosím, čo ma čaká, a tak ďalej, a potom prídem znovu. A tým pádom minimálne ten prvý krok, že vstúpiť do tej ambulancie, možno niekedy je po dlhom čase, tak je pre toho človeka ďaleko jednoduchšie. A je to len jednoduchá dohoda, proste 'pán doktor, ja prídem na preventívnu prehliadku, lebo chcem, aby si zhodnotil môj stav', proste dohodnúť si vlastne takúto návštevu.
Také prelomenie ľadov.
Tak tak.
Strach zrejme nesúvisí s inou profesiou, čo sa týka ústneho zdravia, a to je dentálnej hygiena. Ale napriek tomu návštevy dentálnych hygienikov ľudia zanedbávajú. Azda ešte viac ako zubného lekára. Čo je za tým podľa teba, a aká je vlastne reálna dôležitosť pravidelných návštev dentálnej hygieny?
Tak ja to zoberiem z toho druhého konca. Keď si predstavím, že od prerezania môjho zubu do úst, to znamená, že niekedy okolo šiesteho mesiaca mliečneho a od šiesteho roku sa nám začínajú zuby meniť za stále. Ale keď si predstavím, že od prerezania prvého zubu budem robiť všetko správne, to znamená budem sa o zuby správne starať a budem jesť stravu, ktorá nie je kariogénna, je vyvážená.
Tak ja vlastne zubného lekára ani dentálnu hygieničku nepotrebujem. Akonáhle dôjde k tomu, že niekde pochybím, to znamená, že buď sa nestarám o zúbky tak, ako by som sa mal, bude to dané tým, že rodičia ma nevedú k tomu návyku. Dokonca rodičia by mali do nejakého desiateho až dvanásteho roku deťom zuby čistiť. Čo oni nevedia a hlavne nie, keď sa tak tvária, že to akože ja mám čistiť takémuto veľkému dieťaťu zuby. No nemusíš. Len koľkokrát deti ešte v ôsmich rokoch majú lepiace topánky preto, lebo si nevedia zaviazať šnúrky? A keď nemajú tú jemnú motoriku vyvinutú, ako chceme po nich aby čistili pomerne komplikovaný zubný oblúk tak, aby tam nezostali niekde zbytky potravy alebo povlaku a zuby sa nakazili?
Takže, ak by som sa o zuby staral správne, od prvého zubu, tak zubný lekár aj dentálna hygienička sa môžu venovať niečomu inému, môžu zmeniť povolanie. No ale keďže sa veľmi často stáva práve buď to, že nevieme, ako sa o zuby správne starať, lebo nás to nikto nenaučil. Alebo sa nám stane niekedy v živote, že máme nejaké obdobie, kedy nie sme schopní tie zuby poriadne čistiť, ja neviem, prechádzame si nejakým ťažkým ochorením, niekoho opustí partner, a niekto má daňovú kontrolu, alebo sa mu nedarí vo firme.
Niekomu sa vráti partner.
Niekomu sa vráti partner. (smiech) Takže sú rôzne dôvody, prečo vlastne sa v tom čase, ako tie zuby javia nie dôležité a sú dôležitejšie iné veci. No a tak vtedy sa stáva to, že sa nám začína na zube ukladať povlak vo forme zubného kameňa a začínajú sa nám tam objavovať veci, ktoré už potrebujú odborný zásah, a práve na to je dobré chodiť tej dentálnej hygieničke. Prečo to zanedbávame? Neviem.
Nesúvisí to trošku s tým, že kým zubný lekár je profesia, s ktorou sa ako keby, že už rodíme s vedomím, že áno je to niekto, koho budem plus mínus celý život navštevovať. Ale dentálny hygienik, resp. dentálna hygienička ako taká je pomerne novodobý odbor a mnohí ľudia stále pozerajú s takým dešpektom na to?
Je otázka za prvé aj tá, že čo mi dentálna hygiena ponúka. Dobrý dentálny hygienik nie je taký nejaký uzavretý mlčanlivý človek, ktorý mi vypucuje to, čo v tých ústach nie je dobré. Ale mal by to byť človek, ktorý mi skontroluje ústa a vlastne upriami moju pozornosť, že tuto robíš niečo zle, a keď to budeš robiť takto, tak nabudúce to bude lepšie. To znamená dobrý dentálny hygienik je v podstate učiteľ, učiteľ umývania zubov. A čím ma to lepšie z návštevy na návštevu naučí, tým menej ho potrebujem.
Ideálny hygienik by bol taký, ktorého jedného dňa, keď opustím, tak vlastne ho o desať rokov stretnem a poviem že wau, to je ako keby si tu bol včera, že nemáš na tých zuboch vlastne nič. To sa úplne nedeje v dnešnej dobe. Je to aj v kombinácii práve tým, že sa nám dosť výrazne mení strava. Ale to by bolo ideálne. No a tí hygienici vlastne sú dôležití jednak teda z pohľadu toho, že nás učia ako správne umývať zuby. Jednak sú dôležití preto, že nám ako keby dávajú zuby do...
Ja nechcem povedať, že do pôvodného stavu, ale v zásade hej, že všetko to, čo na tých zuboch nemá byť, tak odstraňujú. No a dnes je to také, že ľudia sú ochotní si viesť záznamy, že kedy boli, ja neviem, že pedikúre, na manikúru, koľkokrát na masáž, koľkokrát na botox a podobné veci. A tá dentálna hygiena im veľmi často pripadá taká, že nedôležitá, neatraktívna. Ale musím povedať, že nie u všetkých pacientov. Sú naozaj dnes pacienti, ktorí to majú ako štandard a je to veľmi príjemné stretávať tých ľudí, ktorí naozaj chodia viac na skontrolovanie a rozhovor, ako na nejaké veľké kameňolomi.
Téma mýtov starostlivosti o zuby je veľmi zaujímavá a veľmi komplexná, takže my sme si ju rozdelili na dve vydania. Nateraz to je na dnes všetko od Paliho, takže ja Palimu veľmi pekne ďakujem, že tu dnes s nami bol.
Aj ja ďakujem.
Verím, že sa vám toto počúvanie páčilo. Ak áno, tak sledujte Facebook a Instagram Curaprox Slovensko a neujdú vám ani ďalšie diely podcastu Medzi nami zubami.
Prečítajte si prepis epizódy z podcastu Medzi nami zubami. V tejto epizóde sme sa s MUDr. Pavlom Andelom rozprávali o mnohých mýtoch pri čistení zubov.
Tomáš Olšiak: Ahojte, vítam vás pri podcaste Medzi nami zubami, ktorý vám prináša značka Curaprox. Rozprávame sa v ňom, ako sa starať o zuby tak, aby ste si ich udržiavali zdravé po celý život. Som Tomáš Olšiak a v Curaprox Slovensko sa venujem marketingovej komunikácii. Mojím dnešným hosťom je pán doktor Pavol Andel, zubný lekár špecializujúci sa na ortodonciu. Vítame ťa Pali.
MUDr. Pavol Andel: Ahojte.
S Palim sa dnes budeme rozprávať na veľmi zaujímavú tému a tou sú mýty v starostlivosti o zuby. Takže, Pali, kým prejdeme k niečomu konkrétnemu, tak kľudne môžeš to odpáliť tým, že za seba povieš mýtus, ktorý možno ty vnímaš ako taký najvýraznejší alebo taký najväčší.
Tak ja mám najradšej takú tú vetu, že "Ja som zdedil zlé zuby" alebo "V našej rodine sa dedia zlé zuby". Mne je to také vtipné, pretože trebárs Paris Hilton zdedila hotely.
Niekto zdedí barák, niekto zdedí pozemky no a niekto tak príde na to dedičské konanie a povedia "no tak ti zostal zubný kaz". Tak povie, no tak dobre, keď nič iného nemáme, tak vezmem aj ten zubný kaz, a tá dedičnosť je naozaj veľmi zavádzajúca.
Pretože my sa radi vyhovárame na to, že za niečo nemôžeme že sme nezdedili bunky na učenie sa jazykov, zdedili sme nejakú kazivosť zubov, zdedili sme tendenciu k priberaniu. A máme strašne veľa takých výhovoriek, kedy nám vlastne tá dedičnosť pomáha.
Nezriedka je to len naozaj taká barlička, že ja za to nemôžem. Môže za to niekto druhý. A tá dedičnosť v zásade má najbližšie, alebo najlepšie vysvetlenie tej dedičnosti je v tom, že aká matka, taká Katka. My dedíme návyky. Ak majú rodičia zlé zuby, tak pravdepodobne ich nemajú zlé preto, lebo ich zdedili, ale zdedili návyky umývania zubov od svojich rodičov.
No a tieto návyky, také aké majú, tak odovzdávajú svojim deťom, takže je pravdepodobné, že ak som si ja nevedel dobre umývať zuby, zuby sa mi pokazili.
Rovnakým spôsobom vediem k tomu svoje deti, tak pravdepodobne aj deti budú mať zuby v podobnom stave ako ja. Takže tá dedičnosť je za mňa taká veľmi 'tricky', že keď chcem, tak ju viem použiť na vysvetlenie svojho problému, ale keď chcem, tak ju viem veľmi jednoducho vyvrátiť. Jednoducho povedané, deti nemusia mať v rovnakom stave zuby ako rodičia, ak sa zmení prístup k starostlivosti o zuby.
Prvým mýtom, ktorému sa budeme venovať je, keď to tak zjednodušene poviem, zdravé zuby môžem mať aj bez toho, že by som si to musel odmakať ja sám. Hlavne z niektorých reklám človek nadobúda pocit, že keď si kúpi tú správnu kefku, tú správnu ústnu vodu, tak to tá pomôcka urobí zaňho, ale asi to tak úplne nie je.
Tak my to nemáme len pri zuboch a pri ústnom zdraví, ale my by sme boli strašne radi, keby za nás častokrát robili nejaké stroje veci. Napríklad robotický vysávač, v noci, keď spíme, alebo keď sme v práci, tak odíde zo zástrčky, a proste poupratuje za nás dlážku.
Bolo by úplne perfektné, keby ste vedeli prepnúť nočnú funkciu, že vám vlezie do úst a to tam nejak povysával, alebo poupratuje. A my vlastne ako keby chceme veci zadarmo. Ja k tomu rád používam také slovné spojenie, že to ako keby 'Obchod so šťastím', že naraz nám niekto niečo dá a veľmi pekným príkladom sú napríklad tabletky na chudnutie.
Môžete sa akokoľvek stravovať, nemusíte cvičiť, ale dáte si tabletku na chudnutie a máte postavu snov alebo naraz sa cítite ako Neo v Matrixe, že máte pred sebou dve možnosti. Jedna je tá, že proste dostanete zadarmo krásnu postavu, dostanete zdravý úsmev a tak ďalej.
A tá druhá možnosť, tá reálna možnosť je tá, že si to musíme odmakať. To znamená, ak chceme mať zdravé zuby, tak naozaj musíme ich mechanicky čistiť. A ak chceme mať dobrú postavu, musíme cvičiť. Ak chceme vedieť cudzí jazyk, musíme sa ho učiť.
Proste tá ťažšia cesta vedie jednoznačne k úspechu. Len je nepohodlná.
Ďalším mýtom, ktorý si možno pamätáme skôr zo starších čias je, a možno nám povieš, že stále tomu mnoho ľudí verí aj dnes, že iba tvrdá zubná kefka vyčistí zuby dobre.
Tvrdá kefka bola kedysi bežnou súčasťou kúpeľní, obchodov, a v zásade sme ani veľmi nemali na výber, pretože všetky kefky boli tvrdé. Niektoré viac, niektoré menej, ale všetky boli tvrdé. Postupne ten trend z hľadiska čistenia zubov vedie k tomu, že zuby majú byť nielen čisté, ale treba ich umývať šetrne. Prečo šetrne? No, keď si zase predstavíme, že denne si umývame zuby povedzme, teraz použijem takú tú nie dobrú schému, ale k tomu sa dostaneme - trikrát denne tri minúty.
Tak, keď si predstavíte že 9 minút triete o seba dve plochy, tak čím je tá kefka tvrdšia, tak tým je väčšia pravdepodobnosť, že tá sklovina a tie ďasná nejako utrpia. Takže tí ľudia, ktorí si naozaj čistili zuby poctivo, tak veľmi často mali zodraté krčky a poškodené ďasná.
Ja tomu tak hovorievam občas, že citlivé krčky si treba vydrieť. Že treba to odmakať. No a práve na tých dobrých čističoch tí výrobcovia pochopili, že tá kefka nesmie byť tvrdá, ale musí byť šetrná voči sklovine a voči ďasnám.
No dobre, ale to si v podstate, ako keby povedal, že kefka má byť mäkká preto, aby nám neškodila, ale z hľadiska účinnosti čistenia vyčistí teda aj mäkká kefka tie zuby dobre?
Je taká veľmi pekná pomôcka, ktorú si môže každý z vás vyskúšať. A to je vlastne, to že zoberiete si svoju zubnú kefku a namočíte si ju len do vody. To znamená nepoužijete žiadnu zubnú pastu. Chytíte si ju medzi prsty ako sláčik. To znamená, že držíte naozaj tú rukoväť tej kefky len v prstoch. Priloží ste si ju na predné zuby, lebo tam sa to najlepšie kontroluje, a urobíte 15 - 20 krúživých pohybov. No a potom si prejdite jazykom po tých zuboch. A naraz zistíte, že tie zuby sú krásne hladké.
Bez toho že by ste použili tlak. A tam máte odpoveď. Zubný povlak je mäkká lepivá štruktúrovaná hmota. Ona nepotrebuje, na to aby ste očistili ten povrch nejakú silu alebo enormný tlak.
Takže netreba si to predstavovať, ako keď po nedeľnom obede drhneme prihorenú panvicu.
Tak môžeme si to tak predstaviť. Dokonca v minulosti sa používali na veľmi znečistené zuby, boli také domáce recepty, že sóda bikarbóna. Dokonca niektorí odporúčali, že popol.
A môžete to robiť, len sklovina sa vám bude stenšovať, pretože tá abrazivita pri tom vysokom tlaku, a prípadne nejakých abrazívnych látkach je vysoká. No a tak za chvíľku sa o tú sklovinu pripravíte a je pravdepodobné, že život budete musieť dožiť so štátnymi zubami a nie s tými svojimi.
Automatickou súčasťou ústnej hygieny, okrem kefky, asi sa zhodneme je aj zubná pasta. A so zubnou pastou sa tiež spája jeden taký zaujímavý mýtus z deväťdesiatych rokov, keď prišla éra rôznych fejkových napodobenín známych značiek. Koloval taký vtip, že čím viac pásikov, tým viac Adidas. A troška pri zubnej paste mám pocit, že niektorí ľudia to vnímajú spôsobom, že čím viac zubná pasta pení, tým lepšie čistí. Takže čo si o tom myslíš ty?
Tak možno také jednoduché pre laikov je vlastne predstaviť si vôbec to, že čo v našom okolí spôsobuje penenie. A už nám tak ako úplne ľahko tam linkne nejaká chémia, pretože vieme, že čistá voda napríklad peny.
No a, akonáhle niečo pridávam do pomôcok alebo do látok, ktoré používam pri kontakte so svojimi sliznicami so svojím telom, tak by ma malo automaticky napadnúť, že sú pre mňa bezpečné, do akej miery škodia, do akej miery neškodia. Takže to penenie vytvára taký príjemný pocit čistoty. Proste, keď je niekde pena - my sme tak mali na vojne, že čo je mokré, to je čisté - to znamená, keď sa blížila kontrola, tak sme vyliali vedro s vodou na zem a už to hneď vyzeralo úplne inak, ako keď to potom za pár minút vyschlo.
No, a keď máme plnú pusu peny, tak my si veľmi často neuvedomíme, že my sme napríklad mohli tú penu vytvoriť na polovičke zubov a druhá polovička ešte vôbec neni čistá. Ale keď je už plná pusa peny, tak je to signál k tomu, že áno, že už proste som tú hygienu urobil dokonale. A tá pena je ako keby taký naozaj signalizátor toho, že ako dobre mám zuby umyté.
Taká veľmi triviálna otázka: Čo to vlastne v tých pastách pení? Tá samotná pena, alebo tá látka, ktorá spôsobuje penenie má ešte aj nejaký medicínsky prínos z hľadiska ochrany pred napríklad zubnými kazmi, alebo je tam len preto penenie samotné?
Tak, keby sme sa na to pozreli po chemickej stránke, tak tá pena má vlastne takú funkciu, že takzvane znižuje povrchové napätie. A sú to tzv. povrchovo aktívne látky, to sú rozpúšťadlá veľmi často. Zoberte si zase jednoducho, keď používame jar v kuchyni, tak keď idete umývať riady a máte čerstvo nakrémované ruky, tak naraz každá kvapka vody je to kvapka na koži.
Alebo, keď ste natretí opaľovacím krémom a idete do vody a niekto vás oprská, tak tá voda vytvára také nádherné guličky. Ale akonáhle začnete umývať riady, ponoríte ruky do jarovej vody, tak naraz zistíte, že tento efekt sa stráca a tie kvapky sa začínajú ako keby roztekať.
To znamená, že aj jar znižuje povrchové napätie a aj jar pení napríklad. No a výrobcovia to tam dávajú vlastne preto, aby sa tie látky ktoré oni považujú za dôležité v paste ako keby rovnomerne roztiahli po celom povrchu zubov. A pritom ono to vôbec nie je potrebné. A hlavne väčšina penidiel je chemického zloženia, alebo sú to teda látky, ktoré nie sú priaznivé pre naše telo. Mnohé z nich sa dokonca vstrebávajú, ukladajú sa v našom tele a môžu zanechávať z dlhodobého hľadiska aj nejaké nežiaduce účinky.
Sú nejaké rôzne druhy penidiel aj viac chemické, viac prírodné, alebo existuje nejaké menšie zlo v tomto?
Áno, toto zloženie je dosť rozdielne. V minulosti sa vlastne najviac využívala, ako to penidlo, tá látka Sodium Lauryl Sulfát. Dodnes ju nájdete v mnohých pastách. Málokto vie, že je to látka, ktorá je síce výťažkom z kokosových orechov, ale takisto ako aj ropa sa môže tváriť ako prírodná látka, tak nie je pre naše telo úplne priaznivá.
Bola v zásade vyvinutá práve do autoumývačiek v Spojených štátoch, no ako plnidlo sa rozšírila. Dnes ho máte bežne v šampónoch, v telových šampónoch, aj teda šampón na vlasy. A je to látka, ktorá okrem toho, že znižuje povrchové napätie, tak spôsobuje vysušovanie pokožky a slizníc.
Ono je to pekne vidno vlastne na šampónoch proti lupinám, že veľa ľudí sa pýta, že a čo je to v tom šampóne proti lupinám za zázračnú látku? Teda nie je tam nič zázračné, len tam nie je ten Sodium Lauryl Sulfát, pretože lupiny nie sú nič iné ako vysušená pokožka.
Keď si predstavíme, že koža má tak 10-krát väčšiu odolnosť voči prepúšťaniu alebo priechodu rôznych látok ako sliznica, tak si viem predstaviť, že keď to používame denne v paste, že aké škody to môže zanechať práve na slizniciach.
Dobre, ale keď si to tak predstavím sedliackym rozumom, tak samozrejme, hlava je jedna vec, ale sliznica - vnútro úst je niečo ako kebyže konštantne vlhké, tak aký reálne dopad dlhodobý na niečom konkrétnom, ak vieš povedať, vie mať Sodium Lauryl Sulfát?
Tak Sodium Lauryl Sulfát už je dávno dokázané, že látka ktorá má tzv. kumulatívny charakter, to znamená rokmi sa nám v tele ukladá, dokonca už v minulosti sa snažili ľudia poukázať na možný kancerogénny účinok.
To znamená, že môže byť spoluvyvolávateľom onkologických ochorení, čo samozrejme žiadna farmaceutická loby nedovolí, pretože keby ste sa dneska pozreli vo svojej kúpeľni na výrobky, ktoré Sodium Lauryl Sulfát obsahujú a chceli by ste ich hodiť do koša, tak naraz zistíte, že musíte vymeniť väčšiu časť vecí v kúpeľni a mohlo by to byť likvidačné pre mnohé firmy.
Takže je dobre zvážiť, že aký druh penidla vlastne v tej paste si zvolíme. Sodium Lauryl Sulfát určite, ja by som bol rád, keby dokonca legislatíva možno časom pripustila, že by sa do výrobkov vôbec nemusel pridávať.
Dokonca v detských výrobkoch je zakázaný. A to je tiež taký pekný príklad, pretože keď hľadáte nejakú kozmetiku, nejaký krém alebo šampón, alebo niečo, tak ak by ste kupovali výrobky, ktoré sú určené pre deti, tak pravdepodobne neprehlúpite, lebo tam sú tie normy oveľa prísnejšie. Takže to je taká možnosť skrátka ako sa dostať niekedy ku kvalitnejším výrobkom.
Keď sme pri skratkách, tak niektorí celkom skratkovite vnímajú aj dobu čistenia zubov. Taký trošku sprofanovaný údaj dlhodobo historicky je, že zuby si mám čistiť tri minúty. Je to tak akurát? Je to málo? Veľa?
Ono záleží od toho, že akú máš jemnú motoriku, ako si šikovný. Lebo ak by som povedal napríklad klavírnemu virtuózovi, že má si umývať zuby tri minúty, tak pravdepodobne dosiahne veľmi pekne vyčistených zubov. Ten efekt bude super. Ak si tri minúty bude umývať niekto, kto nemá tú jemnú motoriku tak dobrú alebo tak zdatnú, tak sa môže stať že to zďaleka nestačí.
A ono vôbec tento trend nejak časom určiť, kedy sú zuby čisté tak je úplne zavádzajúci. Napríklad si predstav, že nejaký človek má už len jeden posledný zub, tak ho zbytočne bude mydliť tri minúty, to umyje oveľa rýchlejšie. Zase naopak, niekto kto má tých zubov vlastne plné ústa, že mu žiadny nechýba, tak ten čas bude oveľa dlhší. Ak napríklad má niekto rovné zuby, tak zase sa mu umývajú možno jednoduchšie ako niekomu, kto tie zuby nemá až tak pravidelne usporiadané. Takže tých faktorov je veľmi veľa a merať to hodinami je úplne nesprávne.
Takže nie si fanúšik rôznych presýpacích hodín, časovačov na kefkách a podobne?
Ja si myslím, že to dokáže veľmi ovplyvniť negatívne práve tú dobu čistenia, lebo ono dokonca sa niekedy stane, že ak nemáte v rukách hodinky, tak si niekedy dokážete zuby čistiť aj dlhšie, že dokonca vám to skráti čas čistenia. To sú hlavne tie časovače v tých elektrických kefkách. Že ja by som si ešte zuby možno chvíľku umýval, ale naraz výrobca mojej kefky už vie, že majú čisté, a že už treba skončiť.
Takže z tohto pohľadu je to nebezpečné, zase na druhej strane viem si niekedy predstaviť, že ak napríklad rodič sa snaží dieťa kontrolovať a má pocit ten čas umývania zubov je veľmi krátky, takže mu naopak sa snaží ten čas predĺžiť tým, že mu nastaví nejaké hodinky.
Treba to naozaj, že s rozumom. Nedá sa povedať, že hodinky by vedeli zhodnotiť to, ako mám už zuby čisté, a či už treba skončiť.
A možno sa v tom už trošku príliš špŕtam, ale môže to nejako súvisieť aj s tým, že ako často si ich umývame? Napríklad, že dvaja ľudia, z ktorých jeden si umýva zuby tri-štyrikrát denne, druhý napríklad, že jeden-dvakrát, tak ten čo si ich umýva častejšie stačia mu kratšie čistenie? Alebo to s tým vôbec nesúvisí? A rovnako, to môžeš povedať aj ako často je vlastne potrebné si zuby umývať z hľadiska toho medicínskeho pozadia a vývoja zubného kazu a tak ďalej.
Tak, otvorili sme veľmi širokú tému a to je preto, lebo zdravie zubov, aby sme sa nerozprávali len o umývaní, ale súvisí aj s tým čo jeme. Keď nebudeme rozpytvývať veľmi jedlo a dohodneme sa, že poďme porovnať dvoch ľudí, ktorí jedia zdravo. To znamená majú vyváženú a nejakú pestrú stravu. Tak, ak by som si umýval zuby aj viackrát za deň, a neurobím to ale nikdy poriadne, že to vždy len tak nejako proste prebehnem, tak môžem mať v oveľa horšom stave zuby, ako ten kto si ich umyje raz denne poriadne. Čo to znamená?
Mnoho ľudí ako keby nevníma to, že tie plôžky, ktoré sa čistia nie sú len tie žuvacie, nie sú len tie, ktorými sa smejeme a nie sú len tie od jazyka. Ale, že zub má ďalšie dve plôžky, a to sú tie, s ktorými susedí so susednými zubami. To znamená, že ak by som si raz denne pri dobrej alebo vyváženej strave umyl zuby poriadne, tak nemám ani zubný kaz a nemám ani zápaly ďasien. To úplne stačí, pretože zubný povlak, na to aby narástol do tej hrúbky, kedy by mi mohol škodiť, tak potrebuje aspoň tých 24 hodín.
Samozrejme, že pokiaľ ja zmením životosprávu, to znamená začnem piť nejak veľa sladených nápojov, energetických nápojov, začal by som jesť veľa sladkostí, u detí veľmi často také tie kyslé dažďovky a podobné veci, tie gumové cukríky, proste naozaj to, čo je pre zuby veľmi škodlivé, tak sa môže stať, že jedenkrát do dňa to nebude stačiť, pretože toto sú všetko potraviny, ktoré vedú k rýchlejšiemu nárastu zubného povlaku. Ale tak to hovorím, to stravovanie alebo to čo jeme, a to ako si zuby umývame, veľmi súvisí s tým, v akom stave trie zuby v konečnom dôsledku sú.
Mýtus číslo päť. K zubnému lekárovi idem až vtedy, keď ma bolia zuby. Ja už asi aj tuším, čo si o tomto mýte myslíš. Ale povedz našim poslucháčom.
Tak ono žiaľ to nie je ani tak mýtus, ako je to realita. To znamená, že mnoho ľudí naozaj prichádza do ambulancie až vtedy, keď je už v zásade neskoro. A tu by bolo dobré vlastne si povedať, že prečo by som mal chodievať na zubné prehliadky pravidelne. Ak je zubná prehliadka urobená správne, to znamená, že lekár naozaj pacienta vyšetrí a zhodnotí ten stav, tak je oveľa jednoduchšie opravovať škody, ktoré sú ešte malé, sú v zárodkoch. Ako čakať na to, kým tie zubné kazy, prípadne tie zápaly, sú už pomerne rozvinuté.
Nevýhodou zubného kazu je to, že keď už sa raz zub pokazí, to znamená vznikne poškodenie tých tvrdých tkanív, tak sa nevie vyliečiť samo. To nie, že niekto povie, že 'a ja som chrípku prechodil' alebo niečo podobného, tak pri zubnom kaze to naozaj nejde. Akonáhle dôjde k poškodeniu tvrdých zubných tkanív, tam už treba odborný zásah. A keď sa neurobí, tak vlastne to ochorenie progreduje, narastá.
No a čím skôr teda prídem, tak tým je to v zásade pre mňa lepšie, pretože je to menej bolestné, je to lacnejšie. To nemá nevýhodu v zásade.
Hlavne možno je to lacnejšie. Dnes ľudia, mám pocit, že viac na tie peniaze počúvajú ako na zdravie, takže vie tam byť relevantný rozdiel ako kebyže v cene toho ošetrenia, áno? Keď prídem z nejakým problém v zárodku.
No rozdiel sa ráta naozaj niekedy v násobkoch. To znamená, že pacienti ktorí trebárs 2-3 roky nie sú u lekára, tak ten problém, ktorý sa dal riešiť na začiatku, a to rádovo v desiatkach eur, tak sa rieši rádovo v stovkách eur. A to je už naozaj pomerne veľký zásah do peňaženky.
Tak myslím, že teraz sme motivovali veľa ľudí na preventívky pravidelné. Ale ešte ma zaujíma, je hlavným dôvodom zanedbávanie návštev zubného lekára súčasná uponáhľaná doba? Alebo je to starý dobrý strach zo zubára?
Ja si myslím, že je to kombinácia. Alebo, čo sa týka tej prvej časti, to je tá úplná uponáhľaná doba. Je to tak, že mne niekedy pacienti povedia 'ale pán doktor, ja som tu minulý rok určite bol, dobre sa pozrite do karty'. A pozerám do karty a vidím, že proste som ho už naozaj 3-4 roky nevidel, že tá nová Einsteinova teória relativity je v tomto prípade ako keby veľmi príkazná, že naozaj ten čas beží každému inak. A práve preto je dobré mať o každej prehliadke záznam.
Čo sa týka strachu, tak ja súhlasím s tým, že mnoho ľudí odkladá návštevu zubného lekára práve kvôli tomu, že sa bojí. A je to preto, že naozaj mnohí pacienti zažili niekedy v ambulancii na vlastnej koži príbeh, ktorý keby Tarantino chcel pokračovať vo filmovej produkcii, tak si myslím, že toto by sa celkom dalo uchopiť. Takže bohužiaľ, ten strach veľmi často tých ľudí odrádza, ale neuvedomujú si, že proste ten deň príde. To znamená, že aj keď sa bojím toho, čo sa tam deje, takže neviem, že neísť k tomu zubnému lekárovi, ale ono to príde.
No a práve preto je niekedy dobré, to je taká pomôcka možno pre všetkých, čo sa veľmi boja, dohodnúť si na návšteve s lekárom, že prídem na návštevu a na tú návštevu pán doktor sa chcem len porozprávať. To znamená, zhodnotťe mi to, čo tam mám, vysvetlite mi, prosím, čo ma čaká, a tak ďalej, a potom prídem znovu. A tým pádom minimálne ten prvý krok, že vstúpiť do tej ambulancie, možno niekedy je po dlhom čase, tak je pre toho človeka ďaleko jednoduchšie. A je to len jednoduchá dohoda, proste 'pán doktor, ja prídem na preventívnu prehliadku, lebo chcem, aby si zhodnotil môj stav', proste dohodnúť si vlastne takúto návštevu.
Také prelomenie ľadov.
Tak tak.
Strach zrejme nesúvisí s inou profesiou, čo sa týka ústneho zdravia, a to je dentálnej hygiena. Ale napriek tomu návštevy dentálnych hygienikov ľudia zanedbávajú. Azda ešte viac ako zubného lekára. Čo je za tým podľa teba, a aká je vlastne reálna dôležitosť pravidelných návštev dentálnej hygieny?
Tak ja to zoberiem z toho druhého konca. Keď si predstavím, že od prerezania môjho zubu do úst, to znamená, že niekedy okolo šiesteho mesiaca mliečneho a od šiesteho roku sa nám začínajú zuby meniť za stále. Ale keď si predstavím, že od prerezania prvého zubu budem robiť všetko správne, to znamená budem sa o zuby správne starať a budem jesť stravu, ktorá nie je kariogénna, je vyvážená.
Tak ja vlastne zubného lekára ani dentálnu hygieničku nepotrebujem. Akonáhle dôjde k tomu, že niekde pochybím, to znamená, že buď sa nestarám o zúbky tak, ako by som sa mal, bude to dané tým, že rodičia ma nevedú k tomu návyku. Dokonca rodičia by mali do nejakého desiateho až dvanásteho roku deťom zuby čistiť. Čo oni nevedia a hlavne nie, keď sa tak tvária, že to akože ja mám čistiť takémuto veľkému dieťaťu zuby. No nemusíš. Len koľkokrát deti ešte v ôsmich rokoch majú lepiace topánky preto, lebo si nevedia zaviazať šnúrky? A keď nemajú tú jemnú motoriku vyvinutú, ako chceme po nich aby čistili pomerne komplikovaný zubný oblúk tak, aby tam nezostali niekde zbytky potravy alebo povlaku a zuby sa nakazili?
Takže, ak by som sa o zuby staral správne, od prvého zubu, tak zubný lekár aj dentálna hygienička sa môžu venovať niečomu inému, môžu zmeniť povolanie. No ale keďže sa veľmi často stáva práve buď to, že nevieme, ako sa o zuby správne starať, lebo nás to nikto nenaučil. Alebo sa nám stane niekedy v živote, že máme nejaké obdobie, kedy nie sme schopní tie zuby poriadne čistiť, ja neviem, prechádzame si nejakým ťažkým ochorením, niekoho opustí partner, a niekto má daňovú kontrolu, alebo sa mu nedarí vo firme.
Niekomu sa vráti partner.
Niekomu sa vráti partner. (smiech) Takže sú rôzne dôvody, prečo vlastne sa v tom čase, ako tie zuby javia nie dôležité a sú dôležitejšie iné veci. No a tak vtedy sa stáva to, že sa nám začína na zube ukladať povlak vo forme zubného kameňa a začínajú sa nám tam objavovať veci, ktoré už potrebujú odborný zásah, a práve na to je dobré chodiť tej dentálnej hygieničke. Prečo to zanedbávame? Neviem.
Nesúvisí to trošku s tým, že kým zubný lekár je profesia, s ktorou sa ako keby, že už rodíme s vedomím, že áno je to niekto, koho budem plus mínus celý život navštevovať. Ale dentálny hygienik, resp. dentálna hygienička ako taká je pomerne novodobý odbor a mnohí ľudia stále pozerajú s takým dešpektom na to?
Je otázka za prvé aj tá, že čo mi dentálna hygiena ponúka. Dobrý dentálny hygienik nie je taký nejaký uzavretý mlčanlivý človek, ktorý mi vypucuje to, čo v tých ústach nie je dobré. Ale mal by to byť človek, ktorý mi skontroluje ústa a vlastne upriami moju pozornosť, že tuto robíš niečo zle, a keď to budeš robiť takto, tak nabudúce to bude lepšie. To znamená dobrý dentálny hygienik je v podstate učiteľ, učiteľ umývania zubov. A čím ma to lepšie z návštevy na návštevu naučí, tým menej ho potrebujem.
Ideálny hygienik by bol taký, ktorého jedného dňa, keď opustím, tak vlastne ho o desať rokov stretnem a poviem že wau, to je ako keby si tu bol včera, že nemáš na tých zuboch vlastne nič. To sa úplne nedeje v dnešnej dobe. Je to aj v kombinácii práve tým, že sa nám dosť výrazne mení strava. Ale to by bolo ideálne. No a tí hygienici vlastne sú dôležití jednak teda z pohľadu toho, že nás učia ako správne umývať zuby. Jednak sú dôležití preto, že nám ako keby dávajú zuby do...
Ja nechcem povedať, že do pôvodného stavu, ale v zásade hej, že všetko to, čo na tých zuboch nemá byť, tak odstraňujú. No a dnes je to také, že ľudia sú ochotní si viesť záznamy, že kedy boli, ja neviem, že pedikúre, na manikúru, koľkokrát na masáž, koľkokrát na botox a podobné veci. A tá dentálna hygiena im veľmi často pripadá taká, že nedôležitá, neatraktívna. Ale musím povedať, že nie u všetkých pacientov. Sú naozaj dnes pacienti, ktorí to majú ako štandard a je to veľmi príjemné stretávať tých ľudí, ktorí naozaj chodia viac na skontrolovanie a rozhovor, ako na nejaké veľké kameňolomi.
Téma mýtov starostlivosti o zuby je veľmi zaujímavá a veľmi komplexná, takže my sme si ju rozdelili na dve vydania. Nateraz to je na dnes všetko od Paliho, takže ja Palimu veľmi pekne ďakujem, že tu dnes s nami bol.
Aj ja ďakujem.
Verím, že sa vám toto počúvanie páčilo. Ak áno, tak sledujte Facebook a Instagram Curaprox Slovensko a neujdú vám ani ďalšie diely podcastu Medzi nami zubami.