Prečítajte si prepis epizódy z podcastu Medzi nami zubami.

Tomáš Olšiak: Ahojte, vítam vás pri podcaste Medzi nami zubami, ktorý vám prináša značka Curaprox. Rozprávame sa v ňom, ako sa starať o zuby tak, aby ste si ich udržiavali zdravé po celý život. Som Tomáš Olšiak a v Curaprox Slovensko sa venujem marketingovej komunikácii. Mojím dnešným hosťom je pán doktor Pavol Andel, zubný lekár špecializujúci sa na ortodonciu. Vitaj, Pali.

MUDr. Pavol Andel: Ahojte.

S Palim sa dnes budeme venovať pokračovaniu zaujímavej témy, ktorou sú mýty v starostlivosti o zuby. Takže hneď začneme veľmi zaujímavým mýtom a síce: Medziubné priestory nám najlepšie vyčistí medzizubná niť. Aj zo svojho okolia to mám trošku navnímané, že stále sa ľudia dosť delia na tím mentálna niť a tím medzizubná kefka. Tak za koho kopeš ty?

Tak to je zložitá otázka. Aj keď pomerne s jednoznačnou odpoveďou. Keď si predstavíme anatómiu a samotný podcast je Medzi nami zubami, takže ideme sa pozrieť medzi zuby, tak ten priestor medzi dvomi zubami, predstavte si ho ako stan. Presne taký istý tvar má taký ten klasický stan trojuholníkový, aký poznáme z rozprávok. Nie teraz tie iglu. A tento priestor musíme vyčistiť.

Tam hore, kde je strieška toho stanu, tak nad ním je vlastne ten bod, kde sa tie dva zuby dotýkajú. Toto sa volá bod kontaktu. A bod kontaktu nepotrebuje čistiť. Prečo? No tam, kde sa dva zuby dotýkajú, keďže každý zub má nejaký mikropohyb, žiadny zub nie je úplne pevný, tak vlastne v tomto mieste nikdy nedochádza k narasteniu zubného povlaku do takej hrúbky, aby mi mohol urobiť nejaký problém či už na zuboch alebo na ďasnách.

Tie problémy vznikajú tesne pod tým bodom kontaktu. Keďže zubná niť ľahko prechádza cez bod kontaktu, a potom sa vlastne ako keby zanorí, alebo zaborí do takej tej masy povlaku medzi zubami, tak už asi chápeme, že zubná niť nám najlepšie vyčistí práve to miesto, ktoré to až tak moc nepotrebuje. A z pohľadu efektivity tým pádom medzizubná kefka prináša oveľa väčší efekt v zmysle vyčistenia tohto priestoru.

Takže, keby som si mal rozhodnúť medzi niťou a kefkou, tak jednoznačne volím medzizubnú kefku. Sú však občas aj situácie, kde zubnú niť potrebujem. To znamená že nemôžem povedať, že zubná niť je pomôcka, ktorá by vôbec nemala miesto v kúpeľni. Ale naozaj z hľadiska ako keby porovnávania efektivity je to jednoznačne v prospech medzizubnej kefky.

Inak teraz mi napadlo, dentálna niť má super využitie aj v kuchyni. Ja som minule nevidel také super video, ako sa dentálnou niťou veľmi luxusne dá krájať melón na presne také tie trojuholníčky, čiže kľudne si to poslucháči môžu skúsiť potom niekde vyhľadať. Ďalší mýtus: Krvácajú mi ďasná, vyriešim to pastou proti krvácaniu.

Krvácajú mi ďasná, kúpim si pastu proti krvácaniu. Ja by som trošku ešte nadviazal na ten medzizubný priestor, pretože málo z nás vie, že krvácanie ďasien začína práve v medzizubnom priestore. Prečo je to tak? Je to tak preto, lebo medzizubný priestor je presne to miesto, kde vlastne, ak sa nám zachytia zbytky potravy alebo aj zubného povlaku, tak tam vlastne on môže nerušene prebývať. A aj keď sa to možno nebude príjemne počúvať, ale hniť. Pretože, zoberme si, prečo dávame potraviny do chladničky?

No preto, lebo pri nižšej teplote vydržia dlhšie. V ústach máme 37 stupňov, čiže je tam teplo, je tam vlhko, a keď sa vám vlastne zachytia zbytky potravy medzi zubami, tak tam veľmi rýchlo hnijú. No a práve toto hnitie, a práve to, že tie baktérie, ktoré to celé spôsobujú majú dostatok času, tak cez ten medzizubný priestor spôsobujú vlastne to, že vzniká zápal medzi zubami. No a jedným z prejavov zápalu je krvácanie.

No komu by bolo krvácanie príjemné. To znamená, keď zistím, že mi ďasná krvácajú, tak chcem to vyriešiť. Chcem aby nekrvácali. A zase, keď sa vrátim k tomu obchodu so šťastím, tak najlepšie, aby mi dali na to nejaký liek. Dajte mi, prosím vás niečo na krvácanie ďasien. No a výrobcovia sa zamerali na tieto výrobky, no a popridávali látky, ktoré vlastne sťahujú cievy, majú tzv. vazokonstrikčný efekt, no a tým pádom vlastne tie malé cievočky, ktoré sú okolo zubu sa stiahnu, ďasná prestávajú krvácať a my sme spokojní, pretože ďasné nám nekrvácajú.

Len by sme si mali vlastne uvedomiť, že prečo tam tá krv je, postavme otázku inak, že krvácajú zdravé ďasná? Nekrvácajú. Krv je známkou toho naozaj, že niečo sa deje. Napríklad porežem sa, tak v podstate úplne automaticky očakávam, že sa objaví krv. Pretože viem, že som to tkanivo poškodil a príde a snáď si neuvedomujem, že ja si ich vlastne poškodzujem tým, že nečistím taký ten prechod medzi ďasnom a zubom správne. No a že tie baktérie, ktoré produkujú kyseliny a toxíny, tak vlastne dopomôžu k tomu, že tie ďasná krvácajú.

To znamená, že tie baktérie spôsobia zápal, a potom prejavom toho zápalu je krvácanie.

Ja to tak rád vysvetľujem, že ten žliabok okolo zubu, to kde sa vlastne to ďasienko vyhŕňa na zub, tak si predstavte ako doslova vojnový zákop, kde prebieha neustále taká mikrovojna medzi baktériami a medzi imunitným systémom. Akonáhle sa nám tam tie baktérie začnú hromadiť, začnú produkovať viacej toxínov ako sme schopní alebo ako je telo schopné nejak eliminovať.

No tak sa nám snaží nejakým spôsobom pomôcť. Ako nám môže pomôcť imunitný systém so špinavými zubami? No iba tak, že pošle do tej blízkosti viac krvi, ktorá obsahuje protilátky, ktorá obsahuje biele krvinky, makrofágy, a tak ďalej. A snaží sa vlastne nám pomôcť.

V zásade mi pošleme celú armádu toho, čo máme na to bojisko do toho zákopu. No a pokiaľ mi tento signál vnímame ako, že nám to škodí, že je tam tej krvi príliš veľa a stiahnu sa tie cievy, no tak automaticky mi vlastne potlačíme tú imunitu pomoc, ktorú tam naše telo poslalo. 

My v zásade bojujeme proti vlastnému imunitného systému tým, že používame rôzne ústne vody a rôzne pasty z vazokonstrikčnými prísadami. Keby bolo na mne, tak ja by som tieto výrobky v podstate asi aj zakázal. Pretože oni len maskujú problém. Nám síce ďasná nekrvácajú, ale stále tam ten problém máme.

Čiže je to niečo, ako keby, že si vypneme taký poplašný systém nášho tela, taký alarm. My ho len vypneme, ale to neznamená, že ten zlodej sa nám domov nedostane.

Doslova a do písmena, náš imunitný systém je ako keby výborný strážny systém, výborný, akonáhle niekde zistí nejaký problém, tak sa snaží automaticky reagovať. A teraz si predstavte, že vy ste investovali, nemuseli ste investovať, dostali ste ho - výborný obranný systém, ktorý začne signalizovať, je to čidlo na požiar, že naraz začne hlásiť, a to hlásenie je práve to krvácanie.

To krvácanie je presne to, že je tu problém, prosím ťa, daj na to pozor, niečo sa tu deje. A my namiesto toho, aby sme si uvedomili, že zdravé ďasná nekrvácajú, to znamená, že máme nejaký problém, tak my hľadáme nejaký prostriedok, ktorým toto hlásenie vypneme. Lebo nás obťažuje, nás obťažuje to, že nám hlási siréna problém.

No dobre tak, vravel si o tom, že ako vzniká zápal, že len pasta proti krvácaniu nepomôže, ale teraz teda buď macher a povedz nám, čo nám pomôže, ako sa toho zápalu zbavíme?

Nesmieme byť leniví. To je celý problém. Keď naraz zistím, že mám o 10 kíl viacej, ako by som mal podľa tabuliek mať alebo niečo podobného, no tak môžem povedať, že fíha, no tak, čo teraz s tým môžem? Môžem začať cvičiť. Hej?

Môžem sa zamyslieť nad tým, čo viedlo k tomu, že mám o desať kíl navyše. Takže úplne jednoduchá vec, ktorá nás nestojí vôbec nič z pohľadu financií, pretože my nepotrebuje žiadnu zázračnú látku v žiadnej paste alebo ústnej vode, je proste zobrať kefku a ísť čistiť.

To znamená zápalu sa vyslovene zbavím len pravidelným odstraňovaním povlaku z tých miest? A koľko to zhruba trvá? Týždeň? Dva? Mesiac? Kým prestane krvácanie bez toho, že by som ho umelo potláčal nejakými pastami proti krvácaniu?

Výborná správa je, že za bežných okolností, keď zmením prístup k zubom, to znamená začnem čistiť správne a začnem používať medzizubné kefky, tak väčšinou to trvá tri štyri dni, maximálne týždeň. To znamená, že veľmi rýchlym testom ja prídem na to, že ja som schopný sa vyliečiť bez akejkoľvek zázračnej látky. Bez toho, že by som investoval niečo do týchto prípravkov.

No ale zároveň si treba uvedomiť, že ono je to niekedy ako s behaním, že človek začne behať a už bol jedenkrát, dvakrát, trikrát, naraz dneska trošku prší, už sa mi nechce... A to znamená, ja musím vydržať v tom, čo som začal robiť a akonáhle to umývanie zubov znovu začnem lajdačiť, tak ten zápal sa vie veľmi rýchlo vrátiť. Je to pomerne dynamický proces. To znamená, že za tri štyri dni sa môžem zbaviť zápalu, maximálne teda za týždeň, ale rovnako rýchlo sa viem zase vrátiť k tým zapáleným ďasnám.

Jednoducho, keď to tak zhrniem na záver k tomuto mýtu, tak ako je pre nás automatické každý deň si čistiť zuby zubnou kefkou, tak by to malo byť aj s medzizubkou.

Jednoznačne. Osem kazov z desiatich, a takmer sto percent zápalov pochádza z medzizubného priestoru. Ja ho dokonca tak rád volám, že to je taká tá naša Pandorina skrinka zubná. To znamená, že tie ochorenia, ktoré vedú pacientov do našich ambulancií, tak sú na 80-90 percent ukryté medzi zubami.

A to je presne ten priestor, ktorý mnohí z nás vynechávajú, pretože povedia, že 'veď ja si zuby umývam, mám doma kefku, mám doma nejakú super pastu' a tak, ale pokiaľ k tomu naozaj nepribudne tá medzizubná kefka, tak ten boj skôr alebo neskôr prehráme.

Ďalší mýtus: Riešením a odpoveďou na zápach z úst je žuvačka. Už sa usmievaš, takže asi odpoveď bude zaujímavá.

Tak žuvačka nám môže urobiť aj viac starosti ako radosti. A je to hlavne tým, že jasne, že žuvačka je fajn. Za prvé žuvačka nám spustí slinotok. Ak začneme prežúvať, tak naše telo je nastavené vlastne cez nervový systém tak, že prežúvanie automaticky spúšťa slinu. Slina nám riadi kyslé pH v ústach.

Okrem toho tá žuvačka predsa len mechanicky na seba nalepí nejaké nečistoty alebo zbytky potravy, a ešte keď má nejakú mentolovú alebo inú arómu v sebe, tak máme pocit, že wau to je super a toto nám naozaj pomáha. Ja by som povedal, že ten efekt žuvačky - prvé dve, tri minúty - by som hodnotil kladne, to znamená naozaj tá zvýšená produkcia sliny je veľmi, veľmi potrebná na to, aby zvýšené, respektíve znížené pH po jedle sa zvýšilo.

Akonáhle ale žuvanie žuvačky trvá viac ako tri štyri minúty, je to zlozvyk, ktorý u mnohých pacientov vedie k trvalému poškodeniu temporo-mandibulárneho kĺbu. To znamená, že taký ten čelustný kĺb, ktorý mnohým ľuďom praská alebo nás bolí, tak je len proste opotrebovaný. My nie sme prežúvavce. My nie sme uspôsobení na permanentné žuvanie.

Takže, žuvačka áno, ak teda nie je potrebná, ale nie som úplným odmietačom, hejterom žuvačiek. Len pre mňa je hrozne dôležitý ten čas žuvania, že akonáhle prekročíme taký ten zdravý limit, tak to väčšinou odnesie náš kĺb, ktorý na toto nie je uspôsobený.

A teda ten samotný zápach žuvačka v podstate nerieši. Asi preto, pretože to, čo ho spôsobuje nevyriešime žuvačkou.

Tak zápach v ústach sa vyskytuje z troch miest, z troch zón. Jedna u detí bývajú mandle. Zapálené mandle vedia naozaj veľmi nepekne voňať a to je trošku ale za hranicou toho, o čo sa my staráme. V ústach štandardne ten zápach pochádza jednak z koreňa jazyka, kde sa vlastne držia baktérie ktoré dokážu robiť isté látky, napríklad sírniky, ktoré sú naozaj aromaticky veľmi výrazné.

A toto je také jedno z veľkých miest, odkiaľ sa šíri zápach v ústach. Druhé miesto je medzizubný priestor. Ten medzizubný priestor ja rád pri umývaní pripodobujem k umývaniu našeho tela, že môžem si perfektne umyť ramená, môžem si perfektne umyť ruky, môžem si perfektne umyť hrudník a chrbát, a odchádzam zo sprchy a dvihne, ruku pod pazuchou a zistím, že už proste viem kde tesár nechal dieru. Hej?

A ten medzizubný priestor je proste naozaj, jednak tam, ako sme sa už rozprávali, dokážu sa rozkladať potraviny, pretože v ústach naozaj je teplo a je to ideálne miesto. Čiže ten hnilobný proces v medzizubnom priestore prebieha asi najintenzívnejšie. No a tam sa žuvačka nikdy nedostane do medzizubného priestoru, to znamená, že tam sú mi ústne vody úplne nanič. Ja si môžem vypláchnuť ústa ústnou vodou, tá mi omyje sliznice, ale proste do medzizubného priestoru sa nedostane.

Takže, keby som dostal takú otázku, že čo môžem urobiť pre to aby som mal naozaj voňavý dych, že chcem aby mi z úst voňalo, tak musím urobiť dve veci: Očistiť si koreň jazyka, na to sú škrabky na jazyk a tam je výborné si pozrieť, keď si prejdete po koreni jazyka - tiež zase tá škrabka na jazyk by nemala čistiť špičku jazyka, ale skôr vzadu ten koreň - treba si pozrieť, že keď si tou škrabkou potiahnem po tom jazyku, že čo všetko na tej škrabke naozaj je, prípadne to voňať.

No a samozrejme medzizubná kefka, kde môžem použiť svoju obľúbenú zubnú pastu, ktorú si na nesiem medzizubnú kefku, tú dám medzi zuby, takže medzizubná kefka vytlačí z medzizubného priestoru všetko, to čo tam hnije. To znamená zbytky potravy, plus baktérie, plus povlak, no a súčasne tam vlastne zanesie tú zubnú pastu, ktorá môže byť mentolová, jahodová, čerešňová - ja neviem akákoľvek proste - a ostane mi veľmi veľmi príjemný dych.

Dokonca niekedy aj dnes sú takí tí ľudia, ktorí sú veľmi eko-bio. A tí povedia, že 'no ale ja si umývam zuby kokosovým olejom', OK, tak si namoč tú medzizubnú kefku do kokosového oleja, tak budeš voniať ako margotka, ale tak v zásade, prečo nie, veď vôňa kokosu vôbec nie je zlá.

Predstav si situáciu, že chalan ide na rande so ženou svojich snov. Máš pre neho nejaký špeciálny typ, ako si čo najviac prevonia ústa? Aby naozaj zahviezdil.

Najprv, keď chceme zistiť, že ako vlastne pôsobíme na druhú osobu, tak je dobré zistiť, že ako vlastne mi tie ústa de facto voňajú. My necítime, že nám smrdí z úst, a je to preto, lebo my máme vlastne ústa rovno pod nosom a náš nos sa aklimatizuje. My niekedy nevieme, že nám proste z úst nám smrdí. A taký najjednoduchsí test, ktorý môžem urobiť, je vlastne ten, že si oblíznem zápästie a oblíznem si ho tak, aby som si ho zase neoblízol špičkou jazyka, ale čo najviac koreňom jazyka, a potom to ovoniam.

A naraz si uvedomím, takú tú vlastnú vôňu, že ako ma vníma môj partner, ako ma vníma druhý človek pri komunikácii a tak ďalej. No a väčšinou sa toho chcem zbaviť, lebo teda, ak to nie je práve tá príjemná kokosová vôňa, tak to chcem zmeniť. No a tam je to naozaj jednoduché. Škrabka na jazyk, medzizubná kefka, pasta a dlhé, dlhé hodiny vydrží ten dych svieži, voňavý.

Dokonca, pokiaľ sa idem aj navečerať a dám si aj trebárs nejaké aromatickejšie jedlo alebo niečo podobného, tak v tom medzizubom priestore sú zbytky tej zubnej pasty,toho antiperspirantu v podstate našeho zubného, takže aj po dobrej večeri, ktorá môže byť viac aromatická, tak ten dych môže zostať celkom príjemný.

A posledný mýtus. Načo mi je zubná kefka, stačí mi ústna voda. Ja si pamätám aj nejaké 2-3 roky dozadu reklamu v televízii, ktorá vyslovene varovala, že použitie našej ústnej vody vám odstráni viac baktérií ako použitie zubnej kefky. Ako už hneď taký sedliacky rozum mi spustil kontrolku, že tu asi niečo nesedí. Tak čo si o tom myslíš? Existuje nejaký tekutý prípravok, ktorý nahradí mechanické čistenie?

Tak záleží zase od toho, že na akom leveli som nastavený, lebo vlastne rýchle vypláchnutie úst môže priniesť na chvíľku istú úľavu. To znamená, že naozaj, keď  použijem nejakú silne mentolovú alebo nejakú ochutenú vodu, tak môžem mať chvíľku pocit, že som prerazil ten hnilobný proces, ktorý je medzi zubami alebo prípadne naozaj tie nie úplne voňavé baktérie z koreňa jazyka.

Ale ono to veľmi veľmi rýchlo vyprchá. To znamená, že z dlhodobého hľadiska ústne vody použité za kozmetickým účelom nemajú absolútne žiadny zmysel. Trošku inou témou sú vody, ktoré používame niekedy na odstránenie istých problémov v ústach, a ktoré sú tzv. terapeutické, ktoré používajú zubní lekári a dentálne hygieničky napríklad v istých fázach ošetrenia pacienta, na urýchlenie hojenia alebo lepšie zvládnutie zápalu. Ale štandardne, ako keby denné používanie ústnej vody sú vyhodené peniaze. A nezriedka dokonca aj z chemického hľadiska ako keby...

...vedia narobiť viac škody ako osohu?

Tak, doslova a do písmena.

A je teda investícia do ústnej vody automaticky len vyhodenie peňazí, alebo sú prípady, keď ústna voda vie mať nejaký zmysel pre človeka?

Tak tie terapeutické ústne vody zmysel majú. Máme ústne vody, ktoré napríklad po chirurgických zákrokoch, trebárs, keď sa vyberajú zuby múdrosti alebo po zavedení implantátov, trebárs po hlbšom čistení na dentálnej hygiene vedú k tomu, že tieďasná sa jednak rýchlejšie hoja, a jednak tá voda dokáže dať vlastne ako keby taký projektívny film, ochranný film na tie ďasná, aby nedošlo možno k sekundárnemu zápalu alebo k zápalu tým, že sa tam usídlia nejaké baktérie.

Takže sú ústne vody, ktoré na doporučenie lekára alebo dentálnej hygieničky nám urobia veľmi dobrú službu. No potom sú ústne vody, ktoré sú dopooručované hlavne v reklamách. To sú také tie s rôznymi príchuťami, ktoré sľubujú zase zázraky. To zase ten 'Obchod so šťastím', ktorý sme už spomínali, že zadarmo, proste to je taký ten naozaj, že automatický nejaký umývací systém v ústach, že niečo tú robotu za nás odmaká. V podstate zatiaľ neexistuje na svete firma, žiadna firma na svete to nemá, že by mali takú ústnu vodu, ktorá by dokázala rozpustiť ten bakteriálny mikrofilm.

Ústnu vodu, ktorá by dokázala rozpustiť tie hnijúce zbytky potravy, tak aby nepoškodila zuby a ďasná. Takže je to len zase, predáva sa taký sen, ktorý všetci chcú. Ja nepoznám nikoho, kto by nechcel mať zdravé zuby a optimálne naozaj zadarmo. Že nečistiť proste len dvakrát sa nadýchnuť alebo dvakrát výplatu nudia a mať z toho veľmi dobrý pocit. Taký veľmi jednoduchý test, ktorý vám dám je ten, že ak by ste mali medzizubnú kefku doma a kúpite si nejakú ústnu vodu, tak povedzme, že celý deň pobehujete kade tade, konzumujeme potraviny. Večer prídete domov, vypláchnete si tou zázračnou ústnou vodou, a keď chvíľočku počkáte, kým odozneje taký ten príjemný parfémový efekt, pretože ten mentol predsalen niečo prináša pocitovo.

Potom zoberieme medzi zubnú kefku, vložíme si ju optimálne - moje obľúbené miesto je dole medzi šestku sedmičku, medzi dva veľké zuby, ktoré tam sú, prejdeme s ňou z jednej strany na druhú, vyberieme a ovoniame, tak naraz pochopíme, že tá ústna voda tam nebola, že to proste cítime z tej kefky. A vtedy už vieme, že sme boli oklamaní a ja pevne verím, že pochopíme, že tá medzizubná kefka má pre nás úplne iný prínos ako akákoľvek ústna voda zreklám.

Oklamaní určite neboli naši poslucháči pri dnešnom podcaste. Ja len pripomínam, ak sa vám dnešný podcast páčil, tak to bolo pokračovanie témy 'mýty o starostlivosti o zuby'. Takže určite, ak vás to zaujalo, vypočujte si aj prvú časť. Ja každopádne ďakujem nášmu hosťovi, pánovi doktorovi Pavlovi Andelovi za zaujímavé rozprávanie. Díky Palino.

Aj ja ďakujem.

Ak budete sledovať Facebook a Instagram Curaprox Slovensko, tak vám určite neujdú ani ďalšie diely podcastu Medzi nami zubami. Čaute.