Prečítajte si prepis epizódy z podcastu Medzi nami zubami.

Ahojte, vítame vás pri ďalšom diely podcastu Medzi nami zubami, ktorý vám prináša Curaprox Slovensko. Moje meno je Tomáš Olšiak a v Curaprox Slovensko sa venujem marketingovej komunikácii. Mojím dnešným hosťom bude detský zubný lekár Adam Mikuš. Adam, vitaj u nás.

Ďakujem.

Dnes sa budeme rozprávať na tému, ktorá bude veľmi zaujímavá najmä pre rodičov, prípadne aj pre budúcich rodičov, samozrejme, a síce témou bude ako na prvé čistenia zúbkov. Takže, určite mnohí rodičia to poznajú. Čo sa týka detských ústočiek, v podstate ako prvé pomôcky, ktoré sa v nich vyskytujú sú cumlík, hryzadielko. Tam je to ešte v pohode. Tie väčšinou dieťa víta, obrazne povedané, s otvorenou náručou. Ale akonáhle príde rad na zubnú kefku, tak tam už je to trošku iný príbeh a trošku iné emócie. Takže verím, že dnes spolu s Adamom vám pomôžeme, aby sa u vás kúpeľňa nemenila na bojovú zónu, keď odchádza čas čistenia zúbkov. Aby ste vedeli deti motivovať k čisteniu a aby naozaj ste im mohli pomáhať k spokojnému a zdravému úsmevu. Takže, Adam na úvod, taká asi základná otázka: kedy vôbec začať s čistením zubov u detí?

S čistením zubov začíname, keď sú zuby v ústach prítomné. Tam iba ma napadlo, keď si hovoril o tom hryzadielku a cumlíku, že moja skúsenosť bola tá, že my sme pri malom zabudli kúpiť cumel, lebo sme si mysleli, že on ho nebude potrebovať. To znamená, že prvá vec je počítať s tým, že, že sú nejaké pomôcky, ktoré sa nám zídu mať. To znamená, že je dobré mať kefku, keď ešte naše dieťa nemá zuby. Lebo, keď už bude mať zuby, tak áno, dá sa dodatočne priebežne kúpiť, ale že my vlastne s tou témou čistenia zubov začíname sa pripravovať v hlave, ale tými pomôckami v rámci nákupov ešte keď vlastne malé dieťa nemá svoje vlastné zuby. Aby sme boli pripravení. A potom už, keď v ústach sú, treba začať čistiť zuby už od toho prvého zúbku, ktorý je v ústach prítomný.

A je nejaký spôsob ako napríklad možno z psychologického hľadiska, prípadne nejako inak ako to dieťa pripraviť na čistenie zubov už skôr, než vôbec tie zuby má, skôr než to čistenie sa reálne deje?

Pri takých úplne maličkých deťoch moc nie. Hej, že oni to vlastne nevnímajú, že, keď potom už dieťa rastie a začína byť vnímavejšie, tak je fajn, keď vidí, že rodiča so zubnou kefkou. Hej, že je dobré si pred deťmi čistiť zuby, že nemáte to nejak rozdelené, že my sme rodičia, sme zatvorení v kúpeľni a dieťa vlastne nevie, že aj ja si užívam zuby ako rodič. Ale toto je podľa mňa tá vec, ktorá uzačína niekde predtým prvým rokom, že keďže štandardne deťom začínajú rásť zuby, keď majú pol roka. Nemyslím si úplne, že polročné dieťa bude nejako aktívne vnímať to, že vidím svojho rodiča ako si umýva zuby. Ale je fajn si to možnože osvojovať, že keď si ja čistím zuby, tak nemusím byť v kúpeľni a nech ma vidia deti.

Čo je podľa teba taký hlavný dôvod, prečo vlastne deti majú apriori odpor k čisteniu zubov, a prečo je to pre väčšinu rodičov hlavne v tých úplne prvých rokoch taký boj?

Je to podľa mňa spôsobené tým, že deťom sa vo všeobecnosti nepáči, že my im otvárame ústa. Hej, že ja, keď chcem čistiť zub, tak potrebujem zobrať zubnú kefku a ísť do úst a robiť tam nejaký pohyb. Že tie deti majú ústa spojené so saním, s objavením vlastného tela, hej, že cucajú si prsty, nohy, sú kojené. Tie ústa sú veľmi taká senzitívna oblasť, a tým, že ako rodič pristupujeme a nadvihujeme im peru, už to samo o sebe vlastne, že logicky spôsobuje, že tomu dieťaťu sa to nepáči, a podľa mňa je to taký prirodzený obranný reflex. To ja, keď vyšetrujem deti, tak hovorím rodičom, že to vlastne úplne OK, že to dieťa plače pri tom, že mu niekto cudzí pozerá do úst. Lebo však bolo by divné, keby boli deti odmalinka OK s tým, že niekto im otvára ústa a dáva im tam predmety.

My vlastne ako keby vstupujeme do takej ich najintímnejšej zóny.

S tým treba počítať, že to nemusí byť úplne, že jednoduché. To čistenie veľakrát pre rodičov je naozaj taký ako si ty hovoril, že boj. Ale treba si nastaviť zdravé očakávania, že čakať že malé dieťa si teraz sadne a bude super spolupracovať až sa tešiť na čistenie zubov. To sa dá časom docieliť, ale úprimne ani nepoznám také dieťa, ktoré by tie prvé zúbky, že s radosťou si nechávalo čistiť, že je tam proste ten vzdor. Ale zas na druhú stranu, že treba rodičom pripomenúť, že deti vzdorujú, keď ich prebaľujete, keď ich proste kúpete, keď robíte akúkoľvek vec, ktorú v tom čase dieťa nechce, aby sa mu robilo, aj keď ja ako rodič viem, že tú plienku potrebujem vymeniť, tak ju vymením, aj keď dieťa plače. Len v prípade zubov, ja neviem vlastne, prečo je to tak spôsobené, tam sme viac náchylní k tomu, že však to nemusíme. Tú plienku viem, že keď mu nevymením, tak bude problém, lebo ju preciká. Ale keď neumyjem zuby, tak ten problém sa ukáže po mesiacoch. To nebude tak akútne. Čiže treba si spomenúť na to, že je veľa iných situácií, v ktorých deti plačú alebo vzdorujú a robíme ich. Lebo vieme, že keď ich neurobíme, tak to má nejaké dôsledky. Len toto je presne tá vec, že v prípade zubov tie dôsledky nie sú vidieť tak rýchlo. Veľa rodičov, to aj počúvame, to má spojené s tým, že ja keď budem robiť niečo pričom dieťa vzdoruje, tak mu akože znepríjemním to čistenie do budúcna a dieťa z toho bude mať nejakú traumu. Tie obavy alebo to, prečo to rodičia odkladajú na neskôr sú pochopiteľné. A ja ich akože rozumiem im, ale treba rodičov upokojiť v tom, že nie, nie je to tak, že deťom, ktorým odmalinka boli vytvárané návyky, že čisté zuby majú byť a treba ich umývať, tak to nie sú deti, ktoré by teraz sa báli, keď vidia kefku v ruke. Akože to si nemyslím.

Hovoril si, že vlastne s tým vzdorom na začiatku jednoducho počítať treba, a sú predsalen možno nejaké techniky alebo nejaké spôsoby alebo nejaké pomôcky ako ten vzdor aspoň čiastočne zmenšiť?

Áno, určite. Tento týždeň zrovna som sa stretol s prípadom, kde si rodič myslel, že sa majú umývať deťom zuby tak, že sa zoberie gázový štvorec alebo látka, a že sa majú vytierať ústa. A robil to a spôsobil akurát to, že to dieťa malo poškrabanú sliznicu, že naozaj malo poškodenie tých ďasienok. To znamená, že treba voliť pomôcky, ktoré sú na čistenie zubov naozaj, že dobré, sú efektívne a tam rozhodne nepatrí vytieranie úst žiadnymi látkami, gázovými štvorcami, žiadne nejaké silikónové náprstky. To sú veci, ktoré zuby nevyčistia. Len my máme pocit, že sme niečo urobili, tak nás to ako keby vnútorne trošku chlácholí. Ale ja keď chcem, aby bol zub čistý, tak ja potrebujem zobrať do ruky kefku. Kefka, ktorá má vlákno a jasné, že keď si zoberiem kefku, ktorá nebude mať jemné vlákna, tak to môže byť aj potom, že fyzicky nepríjemné tomu dieťaťu. Ale keď si zoberiem kefku, ktorá je jemná a javí tvarom ten pohyb, teda vykonávam ten pohyb šetrne, jemne, tak urobil som všetko, čo som mohol preto, aby som minimalizoval ten diskomfort. A keď ja viem, že som toto spravil, tak keď tam bude ten vzdor, tak hľadať cesty neskôr, že ako to spraviť, aby to možno išlo lepšie.

To znamená, že má to také ako keby, že ten odpor a ten, respektíve ten vzdor také dve roviny. Jedna je tá psychologická, že im vstupujeme naozaj do tej intímnej zóny do tých úst a druhá je naozaj taká, v podstate aj z hľadiska tých fyzických pocitov, že aby tá pomôcka samotná bola jemná, aby naše narábanie s ňou bolo jemné. To znamená, aby si to dieťa nespájalo čistenie zubov s niečím bolestivým, s niečím nepríjemným. Takže na toto obzvlášť teda pri prvých čisteniach, predpokladám, treba klásť veľký dôraz, lebo možno potom sa ťažšie v tomto smere ako keby to dieťa mení a mení sa mu pohľad na čistenie zubov.

A ešte by sa mohlo doplniť, že tam je taký tretí rozmer. A to je presne to, že s akým nastavením tam ja ako rodič prichádzam. Keď ja už prídem s tým, že je to pre mňa stresujúce, lebo ja mám vnútorné teraz výčitky, lebo nejaký kamoš alebo starí rodičia sa vyjadrili, že načo to dieťa trápiš. Tak ja, keď ako rodič začnem o sebe pochybovať, či to robím správne, alebo je mi to nepríjemné alebo sám mám tú tému zubov úplne takú, že zuby a ja radšej nie ako rodič, ako dospelák, lebo mám ja neviem zlú skúsenosť so svojimi zubami z ambulancie. Tak toto sú všetko také tie strachy, ktoré si vieme preniesť aj do toho prístupu k zubom našich detí. Hej? Takže, keď ja som v pohode, tak to tiež trošku prispeje k tomu, že to dieťa to cíti. To súvisí s tým, že to nemám robiť vtedy, keď sa mi vyslovene nechce. Alebo že keď mám nejaký, že hnev, som unavený, no tak okej, akože teraz idem sám proti sebe, ale tak nebudem radšej ten deň čistiť. Hej? Akože byť v hneve týždeň, to už je iná téma, ale, ale snažiť sa nájsť aj ten čas, že keď sme všetci tak viac menej v pohode. To znamená, že to nemusí byť vždy, keď dieťa ide spať, hej, že to je ideál. Ale nájsť si v tom takú tú čo najväčšiu pohodu. Len treba mať akoby že v pamäti, že naozaj to čistenie zubov je dôležité. Tak ako deťom striháme nechty a robíme iné úkony osobnej hygieny, tak aj v prípade zubov to tak proste je.

V podstate už sme sa dostali ako keby cez ten prvý úvodný vzdor, teda môžeme povedať, že to čistenie zubov sa už deje. Ale teraz, ako docieliť, aby sa to čistenie zubov dialo s radosťou, aby dieťa bolo motivované. Ako v tých prvých, úplne tých prvých rokoch čistenia v ňom vybudovať v podstate návyk k ústnej hygiene, vzťah k ústnej hygiene? A aby naozaj k čisteniu zubov nepristupovalo s odporom, ale k niečomu, na čo je motivované, a čo možno dokonca z určitého hľadiska aj chápe, prečo je preňho dôležité?

My máme u detí prvú zuby ako som už hovoril, že okolo toho pol roka. Polročnému dieťaťu akože je podľa mňa dobré vysvetľovať, čo sa ide robiť, lebo takto sa všeobecne odporúča, že pomenúvavame deťom, ja neviem, teraz ťa idem položiť, lebo ťa idem prezliecť. Hej? Tak takisto vieme komunikovať dieťaťu, že idem ti teraz umyť zuby. Ale neviem si úplne predstaviť, ako to urobiť tak, aby to dieťa vyslovene, že v pol roku alebo roku, že vyžadovalo, že poď mi umyť zuby. To sa asi nestane. Ale je fajn, aby rodič vedel, že máme nejaké obdobia, ktoré sú spojené s detskými zubami. To obdobie sú rezáky. To znamená, že prvých osem predných zúbkov a tam je to väčšinou tak, že najprv rastú deťom dolné zuby, a potom horné. A pri predných zúbkoch, tých prvých, rodičia zabúdajú na to, že treba ísť kefku z vnútornej strany. Ak čistia, tak čistia iba spredu, lebo je to rýchle a už to je veľakrát spojené ako sme hovorili s nejakým vzdorom detí, takže je dobré, ak sa rodičovi ukáže, že toto sú tie miesta, ktoré treba naozaj s kefkou čistiť. Hej, že to nie je o tom, že to rýchlo pošúcham, nejako, ale robiť v tom aj nejaký taký, že logický pohyb, s nejakým cieľom. To znamená, že zoberiem si kefku, ktorá ako sme hovorili má jemné vlákna. Ja odporúčam rodičom, aby začali tým, čo je najťažšie. To znamená, že začať čistiť tie predné zuby z vnútornej strany, lebo keď využijem, keď je to dieťa ešte akoby najviac spolupracujúce, lebo tým časom potom tá spolupráca môže klesať, tak už viem, že to, čo je najťažšie na čistenie mám už za sebou. Ak rodičia očistia predné zúbky a máme už povedzme dva a dva a polročné deti, ktoré nemajú problémy s prednými zubami, tam už sa dá predpokladať, že sa pravdepodobne tie zuby nepokazia, tak budú robiť to, čo dovtedy. Potom prichádza druhý taký míľnik s detskými zúbkami, a to je, keď už prichádzajú stoličky. Lebo stoličky už majú komplikovanejšiu anatómiu. Už majú nejaké ryhy a jamky. A zase je lepšie začať s čistením tých horných stoličiek. Lebo štandardne rodičia zoberú kefku a čistia dolné zuby, lebo napr. sú naučení čistiť v kúpeľni, kde dieťa sedí na práčke alebo na umývadle. A keď otvorí ústa, tak čo vidím ľahšie? Ten dolný oblúk. Takže zoberiem kefku a vyčistím dolný oblúk a ten horný ak vôbec, tak len tak trochu. Preto my aj veľakrát častejšie nachádzame kazy na horných zuboch ako na dolných, lebo dole je ešte aj jazyk, slina, to spolu súvisí. No a potom je také tretie obdobie, keď už má dieťa všetkých 20 mliečnych zubov a my už sledujeme, či sa začínajú uzatvárať medzizubné priestory. To znamená, že keď máme deti, ktoré majú väčšinou 3 a viac rokov, tak ich stoličky už sú veľakrát v kontakte. To znamená, že to je obdobie, keď sa rodič učí čistiť je medzizubný priestor. Či už to bude niťou alebo medzizubnou kefkou, to je také zasa individuálne. Väčšinou je fajn začať najprv s nitkou, ale teda keď to zopakujem, tak mal by som vedieť, že sú nejaké obdobie, že to nie je teraz tak, že keď máme problém s prednými zubami, tak ten problém bude až kým nevypadnú. Hej, že to sú také akože príjemné míľniky, že toto keď sa uzatvorí, tak mám z toho ten benefit, že už viem, že sa to nepokazí. Že keď sa stolička zvrchu nepokazí štvorročnému, tak už je zase menšia šanca, že tam bude nejaký problém. Len ruka v ruke s tým ide to, že len to samotné čistenie nestačí. Je fakt dôležité, aby dieťa malo niekde zuby aj v sledovaní v zubnej ambulancii, lebo niekedy  je anatómia zubov veľmi taká komplikovaná. Niekto môže mať, že veľmi hlboké ryhy a jamky a ja, keď ako rodič sa veľmi snažím, tak sa môže stať, že niekde to neviem dočistiť, lebo je to fyzicky nemožné. Takže ruka v ruke s týmto všetkým by malo ísť aj to, že deti by mali chodiť už s prvými zubami vlastne do ambulancie a mať zúbky pod kontrolou aj odborníkom.

A ako často teda do ambulancie s deťmi? Teda vo veku možno dvoch-troch rokov, raz do roka stačí alebo častejšie?

Ono je to také tiež, že individuálne. Tiež je iné, keď je to rodič, ktorý má prvé dieťa, alebo už druhé, tretie v poradí. Lebo keď som sa pri tom prvom naučil, že ako k tým zubom pristupovať a čo čakať, tak s tým druhým môžem prísť už pomaly, aj keď má všetky stoličky. Ja to teraz preženiem, to by som akože nebol úplne rád, ale viem si to v praxi predstaviť, že to sa deje. Totižto, že my, keď už máme rodičov, ktorí sú namotivovaní a čistia zuby a vedia ako to robiť, tak potom stačí, keď prídu aj niekedy, že s dvojročným. Ale ten ideálny je, keď vidíme vlastne už práve tie predné rezáky. To znamená, že v období jedného roka.

A keď sa už bavíme naozaj o deťoch vo veku dvoch-troch rokov. Tam už naozaj je to ako kebyže to chápanie sveta, chápanie súvislostí je predsalen trošku ďalej, tak má už rodič nejakú šancu motivovať ich naozaj cez nejaké príbehy, cez nejaké hry, možno?

Jasné. To je vec, ktorá vlastne, že ja si ju viem osvojovať už ako rodič práve tým, keď od malička pomenovávam dieťaťu tú aktivitu, ktorú robíme. A keď sa urobí z akejkoľvek aktivity príbeh, tak vždy je to pútavejšie aj pre toho rodiča aj pre dieťa. To znamená, že ja môžem už aj ročnému dieťaťu hovoriť, že mu idem čistením vyháňať kazy zubov, hej. A keď bude už väčšie, tak ten príbeh možno viac pochopí, ale už len vizuálne pomôcť si obrázkami, pomôcť si videom, ktoré to dieťa upúta, tak to vie veľmi pomôcť. To môže byť pesnička, hej, že to môžu byť veci. Ja poznám rodičov, kde čistia akoby, že spolu, že rodič má kefku v ústach a čistí si chvíľu, dieťa ho vidí, zatiaľ ono drží kefku ako keby sa striedajú. Tých ciest je viacero. Asi ten univerzálny bod by bol, že snažiť sa urobiť z tej aktivity čistenie nejaký príbeh, nejaký zážitok, nejakú zábavu. Ja chápem, že to sa nedá robiť stále, každý deň, ale nám osobne funguje, video, hej, že pustíme video a malého to baví. A je celkom fajn aj to, že deti častokrát, že keď majú voľné ruky, tak začnú odťahovať a chytať tú kefku. Práve to obdobie prvých vzdorov je, že také, že ja sám si chcem čistiť zuby. Tak zoberte na umývanie zubov, že tri kefky, dve nech drží dieťa v jednej, druhje ruke a tretiu máte vy. A on si tam občas môže ísť s tou kefkou do úst, ale zároveň ja mám ako rodič tú jednu, s ktorou ja vykonávam ten pohyb. Čiže toto môže fungovať a vie fungovať obmieňanie farieb kefiek. Hej, že nechám dieťa vybrať si, že ja mu nechám na výber v predajni, že toto sú, ja neviem, varianty, ktorý ja odsúhlasím ako rodič a máme tu niekoľko farieb, tak ty si vyber takú, ktorá sa ti páči. Lebo je tam nejaká postavička, lebo je tam nejaký obrázok, takže toto sa dá tiež rozvíjať. A potom už, keď sú deti staršie, tak už sú aj knižky, ktoré sa venujú, či je to návšteva u zubného lekára alebo je to presne vôbec téma zubov a zdravia. Myslím, že dneska je už celkom široká paleta takýchto motivačných pomôcok.

Čiže, keď rodič chce, tak vie si nájsť na to pomôcky.

Určite, určite. Pri ešte starších sú už také tie kalendáriky, že lepím si nálepky ráno večer, že a tá kreativita je že strašne široká. To znamená, že sú rodičia, ktorí si vymyslia vlastné pomôcky, hej? Kreativite sa medze nekladú.

Za teba ako odborníka ako detského zubného lekára, čo by mala spĺňať kefka a pasta na prvé detské zúbky?

Keď sa rozprávame o prvých zúbkoch, tak by som tam vlastne pastu ani nespomínal. Hej, že pri prvých zuboch nám stačí to mechanické čistenie, ktoré je celú dobu čistenia zubov a starostlivosti o zuby dominantné. Takže potrebujem k svojmu dieťaťu, u ktorého čakám, ako som hovoril, ešte len čakám zuby, tak už mám tú výbavu predtým. Tak vybrať kefku, ktorá má jemné vlákna, čo najhustejšie. Napríklad veľa robí rozdiel, že sú detské kefky, ktoré majú dosť dlhé vlákna v porovnaní s inými. A teraz, ja keď viem, že mám doma dieťa, ktoré špúli pery, ktoré vzdoruje, tak ja keď mám kefku, ktorá má dlhé vlákna, tak ju ďaleko ťažšie priložím k zubom, aby mi fungovala, čiže je fajn hľadať kefky, ktoré majú vlastné krátke, husté, jemné.

A teda, neskôr možno okolo tých dvoch-troch rokov, keď už určite sa pripája ku kefke aj pasta, tak aká pasta by to mala byť. Alebo čo očakávaš od pasty na detské zuby?

My máme situáciu, kedy už aj ročným deťom sa odporúča pasta, takže to je práve v tom, že ak sa nastavia veci dobre a tie deti majú umyté zúbky naozaj, že od začiatku, a zároveň je akože dobre nastavená výživa, že sú deti naučené piť tekutiny, ktoré nie sú sladené, to robí veľký rozdiel. Alebo často z konzumácie rôzne také že ovocné veci, ktoré vedia byť kyslé. Tak ak už máme aj rok, rok a pol ročné deti, čo máme také, ktoré už majú demineralizácie, tak tá pasta prichádza vždy vtedy, keď je potrebná. Ja rodičom vysvetľujem u nás, že ani pantenol si na seba nedávame počas celého roka. Ale keď som v lete spálený, tak si dám pantenol. Iná vec s tým súvisí, že nedávam si pantenol, keď som zablatený, hej, že mám na koži blato. Potrebujem dať blato dole, a potom ten pantenol sa dostane, kde má. Čiže aj s pastou, keď treba, vidíme, že už je nejaký začínajúci problém, odporúčame ju aj skôr. Tie atribúty by mali byť presne také, že nechceme, aby penila, nemá mať žiadne také otázne zložky, hej, parabény, triklosan. Ale to mám pocit, že asi väčšina tých detských pást, ak nie všetky, že spĺňa. Čiže potom je to skôr o tom, že vybrať takú, ktorá môjmu dieťaťu chutí. Hej, že otestujem, kúpim si nejaké menšie balenia. Len my, keď už máme práve ten problém, tá paralela s tým pantenolom, tak je zase fajn, aby v tej paste boli zložky, ktoré pomôžu sklovine. To znamená, že mal by tam byť nejaký ión, najčastejšie fluorid. Sú potom pasty, ktoré obsahujú vápnikový ión. To znamená, že také tie stavebné kamene skloviny. No a ak treba, tak toto by mal ale podľa mňa, že určiť asi práve ten zubný lekár.

Čoraz viac mamičiek alebo rodičov všeobecne vyhľadáva zubné pasty pre svoje deti vyslovene bez fluoridu. Takže pochopil som to správne, že ty ako odborník sa úplne nestotožňuješ pri malých deťoch s touto cestou alebo?

Hmm. Akože je to tak, že ak čistím svojmu dieťaťu zuby a ony sú zdravé, tak reálne nepotrebujem, že žiadnu pastu. Ak chcem, aby moje dieťa malo práve ten väčší zážitok z čistenia zubov, tak je napríklad príjemné, keď tá pasta má xylitol, lebo chutí, a proste niektoré deti baví vyslovene na celom čistení najviac to, že tam je pasta. Takže my potom rodičom hovoríme, že rozdeľte si to čistenie zubov na dve časti, že prvá je tá, že zoberiete vy ako rodič kefku a mechanicky vyčistíte zuby tak, ako to má byť. A keď sa toto skončí, tak na tú detskú kefku dajte malé množstvo pasty a nechajte dieťa, nech s kefkou a malým množstvom pasty si v ústach doslova, že robí halabala pohyb. Lebo vy ste ten zub už vyčistili a to dieťa sa teší práve na tú časť s pastou. Ale má tam byť táto postupnosť. Preto ja úplne nemám rád také to, že my dočisťujeme našemu dieťaťu zuby. Že veľa rodičov spraví to, že nechá dieťa s pastou si čistiť zuby, a potom zoberie kefku a ide to vyčistiť, že to je ako keby som presne nechal, že mám zablatené dieťa, dám mu pantenol, a potom ho idem sprchovať. Otočiť to je podľa mňa, že rozumnejšie, a vtedy môže aj pasta, ktorá nemá fluorid pomôcť, lebo deťom chutí. Keď sú úplne maličké, tak vieme, že ju môžu aj papať. Ale keď už je nejaký problém, tak tie bezfluoridové pasty to nepomôžu. Na tú demineralizáciu xylitol nemá žiadny efekt.

Na záver, v súvislosti s kazivosťou detských zubov som počul myšlienku, ktorá sa mi veľmi páči, že nededíme kazivosť zubov, dedíme iba zlé návyky v ústnej hygiene. Vnímaš aj ty vo svojej zubnej praxi takú akúsi priamu úmeru, že čím lepšiu ústnu hygienu majú rodičia, tým lepšia je aj u ich detí a naopak?

No jasné, akože to je presne tak, že ja neviem naučiť niečo, čo sám neviem. Takže, keď ja chcem, aby moje dieťa malo vzťah ku vôbec ústnemu zdraviu ako takému, tak je presne fajn si zodpovedať tú otázku, že aký ja mám vzťah k tomu vlastnému ústnemu zdraviu. Lebo to presne vidíme, že keď rodičia nemajú radi návštevy zubnej ambulancie alebo na dentálnej hygiene sami so sebou, tak oddiaľujú návštevu detí k zubnému lekárovi, hej, lebo si to tak ako keby spájajú s vlastným prežívaním. A to platí aj pri čistení. Hej? Úplne so všetkým, to nie je iba téma na zuby.

Čiže, keď si niekto chce založiť rodinu, tak by najprv mal dostať požehnanie od dentálnej hygieničky, ktorá mu teda potvrdí, či sa o svoje vlastné zuby stará dostatočne dobre, aby mohol tie návyky prenášať teda aj na svoje deti.

Môže byť.

Super, Adam. Ďakujem ti za zaujímavé rozprávanie a určite veľmi užitočné a prínosné informácie aj pre našich poslucháčov. Vám milí poslucháči ďakujem, že ste si nás opäť zapli, verím, že to nebolo prvý ani poslednýkrát. Všetky časti podcastu Medzi nami zubami nájdete vo svojich podcastových aplikáciách. Adam ešte raz ti ďakujem, že si tu bol s nami.

Ďakujem veľmi pekne za pozvanie.

A na vás milí poslucháči sa teším opäť pri ďalších dieloch. Ahojte.